Nepozeraj sa jej do očí!

Andrea

Kde toľko trčíš Maggs? Kde do riti si?
,,Lukáš? Hej, áno to som ja Andrea. Niako zle ťa počujem. Asi sygnál. Počuj, Maggie sa ešte nevrátila...Nie už je to niekoľko hodín, mala byť dávno späť......Nie proste dojdi sem, pred stanicu. Nie! Nie za pol hodinu!Teraz!" Vypla som hovor a začala chodiť z miesta na miesto. Ešte asi 3x som ju prezvonila ale bolo to zbytočné. No tak Maggie...Kde si? Viem že by som nemala mať strach. Tak dlho som sa ale skrývala. Tak dlho som sa cítila hrozne opustená. Roztrhaná na márne kúsky. Bez sestry. Priateľov. Prečo som tak osamelá? Nerobí každý chyby. Ja som jednu spravila. Jednu veľkú, hlúpu chybu. Bez rozmyslu sadla ožratá za volant a nabúra do najbližšieho stromu...Ale je to snáď dôvod aby ma všetci opúštali. Všetci nenávideli. Koľko rokov musí ešte prejsť?!! Tak koľko? Aby mi bolo odpustené. Čo mám spraviť aby som nebola sama? Čo mám spraviť aby som bola aspoň raz znova šťastná? Ako už je to dlho, čo som sa naposledy schuti zasmiala, zjedla pizzu s priateľmi, vášnivo sa boskávala.?Ako je dlho, čo som niečo cítila, okrem nekončiace je depresie a smútku? Och Maggie, ja ťa prosím. Môj posmrtný život začína mať nový zmysel, keď mám o čo bojovať. Keď môžem niekoho chrániť. Keď ťa môžem znovu chrániť...No tak...Kde si. Som zradkyňa klanu. Pre teba. Všetko len pre teba. Biela, spriahnutá s čiernymi. Keby som nebola mŕtva, chcela by som zomrieť znovu...