Zobudila som sa v nejakej klietke a v ruke som zvierala nôž. Cítila som ako sa závratnou rýchlosťou rúti nahor. Bola tu tma a príšerný smrad. Kdesi z kúta sa ozývalo bučanie a mečanie. Snažila som sa postaviť, ale hneď ako som stála som aj spadla naspäť na zem. Príšerne ma bolela hlava a mala som sucho v krku. Jediná tekutina tu bol asi jedine môj pot.... Ale to by som radšej nepila. Klietka zrýchľovala viac a viac až kým sa prudko nezastavila, pri čom som vyletela do výšky tridsiatich centimetrov. Dopadla som na chrbát a tak som tam len ležala.
Zomriem!!!!! Ja tu na sto percent zomriem! Hovorila som si v hlave.
Zrazu som z vonka začula hlasy. Iba chlapčenské. Zaliezla som do rohu klietky a skryla sa v tieni. V ruke som stále držala nôž.
Klietka sa otvorila a dnu skočil nejaký chalan. Bol ku mne otočený chrbtom, takže ma nevidel. Vypadal akoby sa rozhliadal a niečo hľadal.
"Tak čo tam máš?" ozvalo sa zhora.
"Nič." zhodnotil to chalan predo mnou. Mal krátke blond vlasy a bol asi o hlavu odo mňa vyšší.
"Ako to, že nič?" ozval sa zhrozený hlas z vrchu.
"Nič, proste nič! Nikto tu nie je, Alby." Potichu som sa postavila a priblížila sa za tým chalanom. Už som bola tesne za ním. Ani neviem ako, ale presne som vedela čo robiť. Nôž som mu položila ku krku a rukou mu chytila tie jeho za chrbtom.
"Kde to som?" sykla som.
"Pusti ma a vysvetlím ti to..." začal pomaly. Nemala som čo stratiť, tak som začala povoľovať ruku s nožom. On využil príležitosť chytil moju ruku tak, že mi nôž vypadol a chalan ma priklincoval k stene svojim telom. Ruky mi držal nad hlavou, ale nohy som mala voľné. To som zase využila ja a kopla ho rovno medzi nohy. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch od bolesti. Vtedy skočili do klietky ďalší dvaja chalani. Nejaký černoch a na pohľad nesympatický chalan. Keď ma zbadali ostali stáť ako prikovaný.
"Čo čumíte, frasáci?! Chyťte ju!" skríkol ten na zemi. Chalani ani na chvíľku nezaváhali a chytili ma tak, že som sa nedokázala pohnúť. Bolo mi to jedno, hlavne som sa chcela dostať z tej klietky.
"Gally vytiahni ju odtiaľto." prikázal ten černoch. Gally-ala chlapec s divným obočím- ma chytil za boky a položil na okraj klietky. Buď som bola taká ľahká, alebo on taký silný. O chvíľku sa vyšvihol za mnou a postavil ma. Hneď na to sa z klietky dostali aj tí dvaja.
"Čo to malo sakra byť, Newt?" spýtal sa nahnevane černoch toho druhého. Takže chalan, s ktorým som sa pobila sa volá Newt.
"No čo myslíš? Prekvapila ma!" pche! Výhovorky. Radšej rovno priznaj, že ťa nakopala baba.
Zrazu sa ten černoch otočil na mňa.
"Ako sa voláš, bažo?" mlčala som. Všetci na mňa upierali zrak. Až teraz som si všimla, že tí všetci sú iba chalani. V rôznom veku a rôznej národnosti.
Gally mi stlačil ruku pevnejšie, ale aj tak som mlčala a každého jedného zabíjala pohľadom. Newta asi už aj desiaty krát.
"Nechajte ju. Je v šoku, ak budete na ňu naliehať môže jej z toho rupnúť v bedni." ozval sa nejaký chalan.
"Dobre teda, Jeff." ukľudnil sa černoch. Aspoň viem meno ďalšieho z nich.
"Tak teda, baža..... Vitaj na Fleku!" ozval sa Newt, keď konečne chytil dych. Rozhliadla som sa okolo seba. Boli sme uprostred nejakého miesta- zrejme Fleku- ktorý obkolesovali vysoké betónové steny. Flek bol v tvare obrovského štvorca. Na každej stene bol uprostred veľký otvor pripomínajúci bránu. Každá bola na jednej svetovej strane. Sever, západ, východ, juh. Pamätám si svetové strany, ale neviem odkiaľ.
YOU ARE READING
Útek z labyrintu [TMR fanfiction]
FanfictionLabyrint tak trochu inak... Na Flek už tri roky za sebou prichádzajú iba chlapci. Čo ak jedného dňa príde dievča? A čo ak nebude Emma jediné dievča, ktoré príde?