Útek z labyrintu [TMR fanfiction]

[20] Plán Beta

Zobudila som sa na tupú bolesť hlavy. Ležala som na zemi vo svojej malej cele.
Krása. Ja si tu spinkám a bohvie čo sa deje s čónmi.
Dvere sa s rachotom otvorili a vošla dnu moja matka. Ehm... volajme ju Ava.
"Výborne, tak ž si hore. Prišla som ti len oznámiť, že sa vrátila skupina A." odrapotala a odišla preč. Teda, nie že by som sa sťažovala. 

Skupina A.... 

Skupina A boli dievčatá, s ktorými som trénovala. Mala som prísť do labyrintu k nim. Namiesto toho ma niekto poslal k skupine B, čiže k chlapcom. Do každej skupiny sa mal infiltrovať votrelec v podobe teenagera opačného pohlavia. Nedáva mi však zmysel prečo boli v labyrinte Malia a Abbie. Ak je pravda, že sa vrátili potom úspešne dokončili test. Ak k nám poslali ďalšie dve dievčatá, potom museli poslať aj k nim troch chlapcov. Ja som bola tretia posledná, ktorú niekam poslali. Predo mnou šiel Thomas a jeden ďalší chlapec k skupine A. V tom prípade museli tí dvaja poslední poslať Abbie s Maliou. Stačí mi ich nájsť a zistím prečo to spravili.

Teraz by som však mala zistiť prečo sa z chodby ozýva streľba. Podišla som ku dverám a priložila k nim ucho. Počula som len tlmené výstrely a krik. Neviem či strieľali dozorcovia(čo bolo najpravdepodobnejšie) alebo sa podarilo niekomu vziať dozorcom zbrane a teraz sa pokúšajú újsť. Ale ako vravím, to je nepravdepodobné a vlastne úplne nemožné! 

S povzdychom som odstúpila od dverí a sadla si na zem. Oprela som sa o stenu a nohy si natiahla pred seba. Celé telo som mala stuhnuté z toho, že som preležala dva dni na zemi. Veď kto by aj nie..

Krik a streľba utíchli. Svetlo nad dverami sa rozžiarilo do zelena, čo znamenalo, že ich niekto otvára. Žeby Ava s oznamom, že to nezvládla väčšina? Alebo inou škodoradostnou správou?

Dvere sa otvorili a stála v nich mladá doktorka. Tú som tu ešte nevidela, takže musela byť nová. 
Chúďa, triasla sa ako osika. No myslím, že jej zima nebola.

Spoza nej sa vynorili dve postavy.

"Plán Beta, sestrička. Trošku upravený po flekársky." z dverí sa na mňa žiarivo usmieval môj brat. Tá streľba sa podarila môjmu mierumilovnému bratovi?

V sekunde bol pri mne Thomas a pomáhal mi na nohy. Za doktorkou stál doráňaný ale vysmiaty Minho a uprostred dverí sa na mňa škeril Newtie.

"Kde je Ava? Ako sa vám to podarilo?" zasypala som ich otázkami a vybehla s Thomasom za pätami z tej prekliatej cely.

"To je dlhý príbeh. Raz ho poviem tvojim vnúčatám, ale teraz by sme mali čo najrýchlejšie vypadnúť!" popohnal nás Newt.

"Kde je zvyšok?" spýtala som sa zatiaľ čo sme prebiehali cez prázdnu chodbu. Zabočili sme za roh, kde sa nachádzali otvorené východové dvere. Stála pri nich ozbrojená skupinka flekárov. Medzi nimi Kastról, Abbie, Malia, Theresa, Jeff a Winston.

"Tu." zasmial sa Tommy a podal mi do rúk zbraň.

Dobehli sme k skupinke. Abbie s Maliou ma objali a so zvyškom som si dala iba high five.

"Dostali ste sa ďaleko. To sa musí uznať. Ale ďalej neprejdete." ozval sa za nami hlas Avy. Ja, Minho, Tommy a Newt sme na ňu namierili zbrane. Ak sme mali újsť, bolo by veľmi výhodné keby sme aspoň jednu zbraň mali nabitú. Pomaly som cúvla dozadu a nechala na chlapcoch ich prácu. 

"Vypadnite odtiaľto preč." pošepla som smerom k zvyšku našej skupinky.

"Ale-"

"Žiadne ale, Kastról! Proste choďte. Bežte a neotáčajte sa jasné? Musíte sa dostať za plot. Odtiaľ choďte k mestu. Uvidíte ho ľahko. Nájdite Brendu. Ona vám pomôže! Stretneme sa tam!" Pozrela som sa na nich prísnym pohľadom a vtisla Kastrólovi do rúk zbraň. Len čo ju odo mňa prijal, začal pomaly ustupovať a zvyšok s ním. Zostala som tak len ja, Minho, Tommy a Newt.

Otočila som sa naspäť na Avu, ktorá bola doteraz plne zamestnaná mojim bratom. 

"Myslíš si, že sa vám to podarí? Newt vzdajte to pre vaše dobro." doslova sa mu podlizovala. Je mi odporná. Ako sa môže nazývať mojou matkou? Ou... ona sa vlastne ku mne nepriznáva.

"Je to tam nebezpečné!" skúšala to naďalej.

"Priznaj, že ti nezáleží na nás, ale na mne. Priznaj, že ti ide iba o to aby som sedel tu ako vždy! Aby som hral poslušného a dokonalého syna!" skríkol po nej Newt. Avu tým dokonale vykoľajil.

"Ty si dokonalý. To ona je chyba!" zvrieskla a prstom ukázala na mňa. 

Newt vystrelil ako prvý. Zložili pár ochrankárov a postupovali vzad. ja som tam len tak stála a stále nevedela spracovať jej slová. Vedela som, že ma nenávidí, ale nikdy by som nepovedala, že to povie nahlas pre druhými. Teoreticky sa ma zriekla. A verejne.

"Poď!" za ruku ma vzal a potiahol jeden z nich. Bežali sme smerom k vysokému plotu. Nezostávalo mi nič iné ako veriť, že zbytok beží za nami a Kastról s čónmi to prežili.

To bola jediná moja motivácia k behu.