Útek z labyrintu [TMR fanfiction]

[19] "Matka" úraduje

"No taaak. Pusťte ma konečne... Treba mi cikať!" Kvílila som. Popravde som sa snažila liezť na nervy strážnikom. A asi sa mi to aj vydarilo.
"Drž už hubu konečne!" Zavrčal jeden z nich a pustili ma von. S úľavou som si ponaťahovala ruky a krk.
"Tak môžme ìsť." Poskočila som a rohopkala sa smerom k jedálni. Asi si myslíte že mi dokonale preskočilo, no vec je v tom,ž-
"Slečna Page, vaša matka vás očakáva v pracovni. Poďte prosím za mnou." Prišla za mnou matkina sekretárka s papiermi v rukách. Spokojne (a hlavne falošne) som sa na ňu usmiala:
"Jess, tykaj mi prosím. Som Emma."
"Dobre slečna Page." Nehrať túto blbú hru asi jej jednu vypálim.
Samozrejme sme museli prejsť cez zaplnenú jedáleň...
Pri jednom zo stolov sedeli oni... Pozrela som ich smerom, no klasicky, robiť som to nemala. Zrak mi zostal nalepený na jeho rozbitom obočí a pere.
"Jess, čo sa stalo... skupine B?" Spýtala som sa.
"Ou, myslíš toho chlapca s rozbitou perou však? Pobil sa s pár strážnikmi po tom čo ťa odviedli. Nič vážne sa im nestalo neboj sa. Toho chalana skrotili a vyviazli iba s pár modrinami." Odpovedala mi a ja som vrátila pohľad k Minhovi.
"Smiem pozdraviť brata?" Spýtala som sa, hoci  som povolenie nepotrebovala.
"Ale musíš za matkou-"
"Tak počká."  Odbila som ju a prešla k stolu za ktorým sedela partia flekárov. Prisadla som si medzi Thomasa a Newta, hneď oproti dobitému Minhovi.
"Budeš mať problém!" Varoval ma Thomas a ostražito sledoval ochranku.
"Ty vieš zo všetkých najlepšie, že ma to netrápi, Tommy.
A teraz k veci... Idem k matke  a ty" zastavila som sa a ukázala prstom na Newtieho
"Plán Beta. A pokús sa mi dať pozor na nich, Newtie." Povedala som a s tým sa postavila a odkráčala preč spolu s Jess.
Dúfajme, že pochopí.

"Dúfam, že už si sa upokojila... Nerada by som ťa znovu zatvárala." Povzdychla si moja matka teatrálne a postavila sa od pracovného stola a podišla ku mne.
"Ty?! Ty by si ma tam najradšej hodila už navždy." Odfrkla som si a ani nie do sekundy mi pristála na tvári facka.
"Udri si ešte,... mama. Len smelo do toho." Povzbudzovala som ju no ona sa len zamračila a stmavli jej oči. To boli znaky keď sa najväčšmi nasrala. Výborne...
"Keď máš málo.... Ochranka, zatvorte slečnu Page na samotku. Opäť..." povedala a venovala mi jeden z jej vyčítavých pohľadov.
Už-už ma ťahali von, keď nezabudla dodať:
"A priveďte Minha zo skupiny B. Čaká ho pár testov."
Dvere sa otvorili a vošli sme do jedálne. Ja som sebou začala škubať ako šialená.
"Neopovažuj sa ho znovu dotknúť! Počuješ ma?!  Skriv mu jeden vlas na hlave a zničím ťa, počuješ?!" Vrieskala som, no nepomáhalo to. Minha vliekli oproti mne.
"Minho!"
"Emma!"
Potom si pamätám už len tupý úder do mojej aj Minhovej hlavy a potom už len tmu...
"Emma!"
Minhov hlas sa ozýval temnotou...