Útek z labyrintu [TMR fanfiction]

[5] Niečo nečakané

Upozornenie! V tejto časti budú scény s psychicky labilnými a polonahými ľuďmi. Prosím neukameňujte ma za to. Ďakujem.

Nie je nič lepšie ako chodiť po Fleku v Minhovej košeli a nohaviciach. Košeľa mi bola trošku voľnejšia tak som si pár spodných gombíkov rozopla a uviazala zo zvyšnej látky uzol. Nohavice som mala povolené si skrátiť. No a keďže je tu teplo, skrátila som si ich tak, že mi siahali nanajvýš po kolená.

Všetkých by som najradšej zabila! Veľmi ale veľmi pomalou smrťou! MUHAHAHA!

Momentálne si však len tak sedím na veži a pozorujem okolie. Je niečo pred obedom, ale flekárov to netrápi a ďalej pokračujú vo svojej práci. Chucky pral oblečenie, Newt je na záhrade, Minho blúdi po labyrinte a Thomas pomáha, no skôr sa snaží pomáhať Kastrólovi v kuchyni variť obed. A ja? No ja sa nekompromisne a neuveriteľne nudím! Som donútená ísť pomôcť Newtovi do záhrady.

S povzdychom som sa postavila a zliezla z veže. S karkulkovským poskakovaním (chápeme sa nie?) som prišla až k Newtovi. Ten zdvihol zrak a usmial sa na mňa.

"Pozrime koho nám čerti nesú!" zazubil sa.

"Nudím sa a tak som bola drasticky donútená pomôcť ti, Newtie." [čítaj Ňjútý]

"Tak drasticky, hej? Fajn, ale nezabúdaj na trest, Emie." [Emí] Frasák jeden! A ja som tajne dúfala, že na to zabudol. Ten to musel mať dakde zapísané.Ale nič s tým nenarobím! Stále lepšie než Gally....

Vyzliekla som si teda Minhovu košeľu a zavesila ju na konár stromu. Vzala som si vedro a malé hrabličky. Kľakla som si neďaleko Newtieho (to oslovenie sa mi začína páčiť) a vytrhávala zo zeme burinu. Musím sa priznať prvých pár minút ma bavilo, ako tí frasáci čumia na moje kozy, tak až zabudli pracovať. Ale po chvíli mi to prišlo divné.( Ako by to nebolo divné už od začiatku)

Takto sme "pracovali" asi hodinku. Potom sa však celým Flekom ozval krik:

"Émmáááááááá! Okamžite naklusaj do kuchyne! Ten čón je tááááák blbýýýýý!" Kastról, no jasné! Čo ten frasák zas vyviedol?

Postavila som sa a pozrela na Newtieho.

"Prepáč Newtie, musím ísť skontrolovať čo tam tí dvaja čóni vyviedli. Sľubujem, že ti to vynahradím inokedy."

"V pohode, Emmie. Bež to tam omrknúť. Nechcem mať na obed dajaký čľup." usmial sa Newtie a pokynul rukou, že môžem ísť. Pobrala som sa teda k stromu kde som si zavesila košeľu. Ono by to nebolo ani tak divné, keby tam tá košeľa visela. Ale po košeli ani stopy.

"Hej! Ktorý z vás frasákov mi vzal košeľu?!" skríkla som poriadne nasraná. Všetci sa mi radšej pratali z cesty. Až na jednoho. Ten frasácky aziat!!!!

"Minho! Okamžite to navaľ! Nemal si byť náhodou v labyrinte?"

"Mal, ale vrátil som sa skôr. Nechcel som prešvihnúť tvoj beh." HA-HA-HA vééééľmi vtipné Minho.

"Na to mám ešte čas a teraz mi to vráť musím ísť do kuchyne!" povedala som a nastavila k nemu ruku.

Minho sa pozrel na košeľu, potom na mňa. Zamyslene sa zamračil a nakoniec z neho vypadlo:

"Nie."

"Fajn......" povedala som nasrane a kráčala smerom k nemu. Obišla som ho a nezabudlo doňho "nechtiac" vraziť. Nasupene som si to kráčala rovno do kuchyne, kde bol Kastról a Thomas. Ten čón bol od hlavy po päty celý od múky a vajec! Kastról nad ním len krútil hlavou.

"Pozri na toho čóna! A to prosím pekne robil koláč!!!!!!" rozhodil zúfalo rukami a ja som sa len usmiala a pokrútila nad nimi hlavou.

"Na mňa sa má pozrieť? Ona je tá čo nemá tričko!" zhrozil sa s úsmevom Thomas.