Útek z labyrintu [TMR fanfiction]

[21] Troubles in pradise

S čónmi sme dobehli až k plotu. Na jednom mieste bolo pletivo zničené a tak sa tam vytvorila diera. Zbožne som si želala aby ju vytvoril Kastról. Všetci sme cez ňu preliezli von Najprv ja, potom Minho, za ním Thomas a nakoniec Newtie. Len čo sme boli všetci na druhej strane, opäť sme sa rozbehli, hoci sme poriadne nevedeli kam bežíme. Pred nami bola len obrovská púšť a spálenisko, pár rozpadnutých budov a nikde skoro žiaden tieň. Asi dvesto metrov nami sa rysovala z tmy veľká a rozpadnutá budova. Podľa vzhľadu to odhadujem na nákupné centrum. Keďže som bežala na čele, zamierila som rovno tam a chalani ma nasledovali.
Po piatich minútach behu sme boli konečne ako tak chránení budovou a konečne sa mohli vydýchať. Stáli sme na druhom alebo treťom poschodí. Dole to vypadalo na jedno-dve podlažia plus garáž, ktorá bola zasypaná, ale zo zvyšku by sa dalo niečo vyťažiť. Nad nami bola len polorozpadnutá strecha.

"Rozdeľte sa a nájdite nejaké zásoby. Možno tu Kastról nechal odkaz." rozkázala som a všetci sme sa rozdelili. Ja som mala hľadať jedlo a vodu, Newtie oblečenie, Minho zbrane a Tommy mal na starosti nájsť batohy, možno nejaký stan a lieky s obväzmi.

Zamierila som o podlažie nižšie. Prešla som už pokazenými eskalátormi a ocitla sa na chodbe kde očividne bolo kino a hneď oproti nemu nejaký obchod. Preskočila som zábranu v pokladni a šla hľadať niečo rozumné, čo vydrží aj na dlhšiu dobu. Našla som štyri fľaše vody a pár konzeriev. Keď som odchádzala vzala som ešte jednu fľašu vodky ako dezinfekciu. Bola som už na odchode, keď som si všimla, že v pokladni číslo tri niečo nesedí. Na pokladničných blokoch bol napísaný odkaz. Čie písmo to bolo, to som nevedela rozoznať, ale rozhodne bolo niekoho z Kastrólovej skupiny:

Choďte na sever odtiaľto. Hľadáme Brendu v meste. Stretneme sa tam.

Odkaz som skrčila a strčila si ho do vrecka, aby ho náhodou nenašiel niekto iný, keď nás budú hľadať. Keby sa dozvedeli, že mierime do mesta,bolo by s nami amen.

Na ceste k eskalátorom som stretla Tommyho. V rukách držal štyri batohy, každý z časti plný. Do každého batohu som vložila fľašu vody a dve konzervy jedla. Do svojho som si pribalila aj vodku.

"Hej a my ako čo? Nebodaj máme sušiť hubu." zasmial sa a ja som nad ním s úsmevom pokrútila hlavou. Nevypadáme celkom na to, že utekáme pred smrťou...

"To poslúži ako dezinfekcia." ozrejmila som mu a na plecia si vyšvihla batoh, rovnako ako Tommy. 

S Newtom a Minhom sme sa stretli na tom istom podlaží, kde sme sa rozdelili. Obaja boli prezlečení do čistých kraťasov a tričiek. Pri Minhových nohách ležala hromádka nožov a dvoch strelných zbraní. Vypadalo to na Walter-ky. Kedysi ich používali policajné zbory.

Všetci sme spoločne naplnili batohy a rozdelili si ich. Ja som si samozrejme nechala ten s vodkou. Potom sme sa s Tommym prezliekli do vecí od Newta. Keďže bol Newt očividne len v pánskom oddelení, dostala som košeľu, ktorú som si nad bokmi uviazala na uzol a pánske kraťasy. K tomu som vyfasovala čiernu šiltovku a nové trekingové, a celkom pohodlné, topánky. Takto vybavení sme odišli z nákupného centra do spáleniska. Ešte bola noc, čo znamenalo, že ešte nepečie slnko, no keď svitne, nastane pravé peklo.

"Nesmieme odpočívať moc dlho. Musíme ich dobehnúť a naopak nás nesmú dobehnúť." zavelil Minho a potom nás opäť na dlhú chvíľu pohltilo ticho. Kráčala som po Newtovom boku a pozerala zamyslene do zeme. 

Čo sa stane, keď nájdeme Brendu? Pomôže nám? Pomôžem Kastrólovi? No, nezostáva mi nič iné ako dúfať.

"Čo sa stalo medzi tebou a kaktusákom?" spýtal sa ma potichu Newtie. Usmiala som sa nad tou prezývkou, ktorú sme vymysleli ešte v labyrinte. To boli časy kedy nám ešte nešlo tak veľmi o život. Alebo sme si to aspoň neuvedomovali. Ale nevadilo nám to. Aspoň sme boli na malé okamihy šťastní.