Útek z labyrintu [TMR fanfiction]

[4] Rozdávajú sa tresty

Zobudila som sa nejak skoro ale to som neriešila. Vstala som zo siete a do ruky vzala mikinu od Minha. Namierila som si to rovno do kúpeľne.

Otvorila som dvere a zrazila sa nechtiac s nejakým svalovcom. Zdvihla som zrak a tam stál Alby.

"Ehm...Dobrá ráno." pozdravila som ho a prekĺzla okolo neho do kúpeľne. On sa len zasmial.

"Dobré, Em." odzdravil a vyšiel von. Hneď ako sa dvere zavreli som sa na seba pozrela v zrkadle. Vyzerala som fakt hrozne! Zamkla som teda dvere a vliezla do sprchy. Bolo fajn sa osprchovať po celom dni strávenom v kuchyni. Fixy z brucha sa zmyli, ale ten prekliaty nápis stále držal! Sakra!

Vyliezla som zo sprchy a začala sa obliekať. No ako sa to vezme. Dala som na seba spodné prádlo a Minhovu mikinu. S nožom, ktorý som pri sebe neustále nosila som si z nohavíc urobila kraťasy. Boli tak krátke, že netrčali ani spod mikiny. Super! Všetko som si to obliekla a obula svoje rozvajdané topánky. Prebytočnú látku z nohavíc som vyhodila a vyšla z kúpeľne.

Ešte bolo skoro tak som sa rozhodla pomôcť Kastrólovi s raňajkami.

"Ahoj, nepotrebuješ pomôcť?" spýtala som sa ho medzi dverami. Otočil sa od sporáka na mňa a usmial sa.

"Čo to máš preboha na sebe? Chceš aby na teba skočili už pri raňajkách?" spýtal sa podpichovačne.

"Nechaj sa prekvapiť! Tak čo máš tu dačo pre mňa?" spýtala som sa ho zasa na revanš ja.

"Hej, hej. Úloha číslo jeden: vymyslieť čo dáme tým frasákom na raňajky." zavelil Kastról. Hmmmm čo im také dať?

"Máš vajcia?" spýtala som sa ho. No a čo by milý Kastról neurobil pre srandu. Pozrel do gatí a s úsmevom povedal:

"Hej, mám!" zasmiali sme sa.

"No ták vieš ako som to myslela..." pozrela som na neho už kľudnejšie.

"Jasné." povedal a vytiahol z poličky päť kartónov vajec.

"Ale čo s nimi?" spýtal sa ako mamrd. Bože prečo sú len tí chalani takí vymletý?

"Tak asi im spravíme praženicu nie? Čo by si s nimi asi tak chcel robiť? Maľovať kraslice?"

"Ahaaaa!" no jasné typický chalanský AHA-efekt. Len som sa nad jeho reakciou zasmiala.

Pustili sme sa do práce. Tancovali, spievali a smiali sa. Ale hlavne pracovali. Nemyslite si, že som nejaký flákač alebo čo...

Netrvalo dlho a raňajky boli hotové. Tak rozvoniavali, že sa mi zbiehali slinky len pri pohľade na ne.A keďže som bola taká dobrá a nezožrala im to, pustila som sa do umývania riadu. Počula som ako sa k okienku došuchtali prví chlapci.

"To si robíš prdel!" ozval sa niekto za mnou. Otočila som sa a pri okienku stála stará známa trojka Minho, Thomas, Newt. Všetci traja mali v rukách taniere a s otvorenými ústam i sledovali mňa. Vlastne môj zadok.

"Nejaký problém chlapci?" spýtala som sa podpichovačne a všetci traja zakrútili hlavami.

"Ne veď preto!" povedala som im s úsmevom. Usmiali sa na mňa a radšej sa pratali. Nabrala som si raňajky a pobrala sa von za chlapcami. Keď som šla okolo rady chalanov stojacich pred okienkom ušiel sa mi nejeden úchylný pohľad. Väčšina z nich patrila môjmu zadku. Za iných okolností by som ich vykastrovala, ale teraz som bola šťastná, že môj plán vychádza dokonale!

Sadla som si k chlapcom, ktorý o niečom horlivo debatovali tak ako vždy. Minho sedel vedľa mňa a oproti nám bol Thomas s Newtom. Tí dvaja sa tak zvláštne škerili....