Útek z labyrintu [TMR fanfiction]

[10] Rozdeľujeme si setry... vlastne bratov

"Ale čo tie verše? Bratia o sestry sa starajte, inak mŕtve ich nájdete.... Nie je to trochu ....morbídne?" spýtala som sa.

"Lebo posielať deti na takéto miesto je úplne v pohode..." zamračil sa na mňa Gally.

"Kľud, len sa pýtam..." zdvihla som ruky do vzduchu na obranu. Čo je aký podráždený zas?

"Nevieme, čo presne to znamená... No jedno je isté. Newt sa musí starať o svoju sestru, Alby o svoju a Minho o svoju. Všetky ostatné záležitosti idú bokom. Budete s nimi na každom kroku." ozval sa Jeff a všetci sme na súhlas prikývli.

"Ale odkiaľ máme vedieť kto je s kým súrodenec?" a zas sa tá moja otravná a zvedavá držka ozvala...

"Taaak to som ešte nevyriešil..." zatiahol Jeff a poškrábal sa na zátylku.

"Em, je viac ako jasné, že ty si Newtova sestra. Rozumela si si s ním už od začiatku, odhliadnuc od faktu, že si ho skoro zabila. A naviac ste ako vajce vajcu!" povedal Alby. Fajn takže my dvaja sme z krku. Už len Abbie a Malia.

"Malia ty máš črty aziatky. Oči sa ti viac preťahujú ako ostatným. Mohla by si byť Minhova sestra..." navrhla som a všetci začali uznanlivo prikyvovať. Úplne ako tie postavičky s veľkou hlavou na pružinke!

"V tom prípade, čo myslím, že je tiež jasné, Abbie je sestra Albyho, keďže je černoška..." skonštatovala som. 

"Ja, Minho a Newt máme odteraz na starosti svoje mladšie sestričky. Budeme s nimi všade a vždy. Nesmieme dovoliť, aby sa im niečo stalo!" oznámil Alby.

"Fajn. Za chvíľu bude večera, tak padajte dokončiť čo máte!" skríkol Newt a všetci okrem nás šiestich sa rozbehli preč za povinnosťami.

"A my budeme robiť čo?" spýtala som sa opatrne.

"Prenesiete si veci k nám do izieb. Budete s nami spať, aby sme vás mali vždy na blízku." oznámil Alby.

Prikývla som a šla k sieťam aj s Newtom za pätami.

"Nemôžeš aspoň chvíľku počkať?" zakričal na mňa a ja som spomalila, aby ma dobehol.

"Toto nebude ľahké..." povzdychla som si a pritúlila sa k môjmu bratčekovi.

"Nie, nebude..." odpovedal mi a objal ma okolo ramien. 

×××××××××××××××××××××××××××××××××××××

"Zapáľte to!" skríkol Alby a kápovia hodili na vatru fakle. Vatra sa rozhorela a oslava sa rozprúdila. Chlapci tancovali a spiavali si do rytmu, vytvoreného náhodným búchaním na náhodné predmety. Stromy, taniere, hrnce, dokonca aj hlavy iných flekárov...

Ja na toto moc nie som a tak som si sadla k prevrátenému stromu a popíjala Gallyho nápoj.

"Smieme?" ozval sa Minhov hlas. Prikývla som a naďalej sledovala steny labyrintu.

Minho si okamžite sadol ku mne a venoval mi  bozk. Chýbali mi jeho pery, vlasy, vôňa... vlastne chýbal mi celý.

"Nechápem prečo práve kaktusák...." zhrozil sa Newt. Nepozeral však na nás, ale dakam pred seba. A tak vypadal ako blázon...

"Lebo... Máš s tým nejaký problém, bráško?" spýtala som sa ho podpichovačne. Len s úsmevom zavrtel hlavou a odpil z Gallyho hnusu.

"Nie že by sme nechceli, ale je nám to ľúto..." zasmial sa Alby. Celkom som tomu nechápala, až kým mi oči neprekrilo spotené tričko. Skríkla som hrôzou, keď som zistila, že je to presne to isté tričko čo minulý mesiac.

"Hej! To nie je fér! Ja už to mám za sebou..." zmietala som sa v Minhovom zovretí, no on sa len smial. Počula som ako baby vrieskajú ako o život.

"Baby kľud! Neublížia vám! Aj ja som si to prežila..." upokojovala som ich zatiaľ čo som kráčala vpred a potkýňala sa každých päť metrov o vlastné nohy.

"A prežiješ si to znova..." zasmiali sa tí traja frasáci.

"Prisahám, že vám rozbijem držky, vy fagani!" vyhrážala som sa, no nepomáhalo to...

Zdvihli mi ruky do vzduchu a zrazu bolo moje tričko fuč. Ruky mi priviazali o stĺp a stiahli tričko z očí.

A som tam kde pred mesiacom...