Útek z labyrintu [TMR fanfiction]

[8] "Som Abbie a toto je Malia"

Na Flek sme dobehli spoločne aj s rachotom kabíny. S Minhom sme bežali rovno k nej. Keďže sme boli prví čo sme sa pri nej ocitli spoločne sme ju otvorili. Skočila som dnu aj keď Minho protestoval, no ja som si ho nevšímala.

Dopadla som na kovovú podlahu kabíny. Len pred mesiacom som tu bola ja a dnes budem pomáhať niekomu, ktorý bude na mojom mieste.

Poobzerala som sa dookola. V rohu kabíny sa chúlila postava a triasla sa. Podišla som k nej bližšie. Tam v rohu nebol jeden človek, ale dvaja. Dievčatá a obidve v mojom veku.

"Nebojte sa ma. Ja vám neublížim...." na znak, že svoje sľuby držím, som zdvihla ruky do vzduchu. Dievčatá sa o niečo viac uvoľnili ale z rohu nie a nie vyliezť.

"Kde to sme?" spýtala sa ma tmavá brunetka.

"Voláme to Flek. Do minulého mesiaca tu boli samí chalani. Potom som prišla ja. Nebojte sa, neublížia vám. " usmiala som sa na ne opatrne. Pozrela som hore na dvere. Okolo okraja na nás pozeralo množstvo chlapčenských hláv.

"Čo tam máš, Em?" spýtal sa Alby.

"Ako by si nevidel, Alby." zasmiala som sa a pozrela späť na dievčatá.

"Môžem vám pomôcť zabývať sa, ale iba ak odtiaľto vylezieme. Sľubujem, že vám všetko vysvetlím." usmiala som sa na ne a natiahlla k nim ruku. Obe dievčatá sa jej chytili a s mojou pomocou sa postavili.

"Gally, Newt! Pomôžte mi sakra." obaja ako na povel ku mne zoskočili a usmievali sa od ucha k uchu. Pomohli dievčatám vyliezť z kabíny a ako poslednú vyložili aj mňa.

"Fajn frasáci, Em im to tu poukazuje a vy sa vráťte k svojej práci. Pri ohni ich spoznáte!" rozkázal Alby a všetci sa s povzdychnutím vrátili späť do práce. No ešte pred tým mi stihol dať Minho rýchlu pusu, za čo si vyslúžil potlesk a pískanie od flekárov.

"T-toto je Flek?" ozvala sa menšia brunetka. Vyzerala byť aziatka. Tá druhá bola tmavá, skoro až černoška s tmavými vlasmi.

"Presne tak. Poďte za mnou, dámy, prehliadka sa začína!" povedala som veselo, čo donútilo dievčatá usmiať sa.

Pomaly som kráčala po Fleku a rukami ukazovala na všeličo možné.

"Tamto sú záhrady, tam spíme a tam je kuchyňa. To by malo byť asi všetko." dokončila som.

"Nejaké otázky?" otočila som sa na nich s úsmevom.

"Čo je tam vonku? Myslím za tými stenami..." ozvala sa tá tmavšia.

"Tam je labyrint. Každú noc sa mení. Je prísne zakázané tam chodiť, ak nie si bežec. Ak nechceš zomrieť hroznou smrťou vďaka Rmutom, ver mi nelez tam." povedala som im vážne. Obidve prikývli, vypadá to tak, že tie tam nepolezú.

"Spomínate si na mená?" spýtala som sa ich.

"Ja som Abbie a toto je Malia." povedala tmavá. Fajn už ich aspoň rozoznám.

"Ja som Emma, ale všetci ma volajú Em." predstavila som sa im.

"Ahoj Emie." zakričal na mňa ktosi.

"Ahoj Newtie. Čo potrebuješ?" spýtala som sa ho keď pribehol k nám.

"Zachvíľu bude večera a potom oheň. Mohla by si ich zabaviť?" spýtal sa ma a sprisahanecky žmurkol pri tom. Oni chcú akože znova ten rituál? Na to nech zabudnú! Nebudem súčasťou niečoho takého.

"Iba ich zabavím! Ostatné je na vás!" pohrozila som mu prstom. Dievčatá po nás nechápavo pozerali, no ja s Newtiem sme si ich nevšímali.

"Vy ste súrodenci?" spýtala sa Malia a pozerala na nás dvoch.

"Neviem o tom." zaškeril sa Newt.

"Ste si hrozne podobní!" podporila ju Abbie.

S Newtom sme po sebe pozreli. Naozaj tam nejaká tá podoba bola. Ale žeby sme boli súrodenci?

Nie, to nemôže byť možné!

Alebo?

Holaaaaaaaaaa hej!

Tak čo myslíte si, že sú súrodenci, alebo sa im to len zdá...

Aké zmeny prinesú na Flek Abbie s Maliou?

DOzviete sa v ďalšej kapitole!

×Kikky×