I Promise |L. H.| ✔

3

Sedela som znova v práci. Luke tu už nebol. Mohlo už byť okolo desať hodín. Unavene som prechádzala spisy a zapisovala si body spolupáchateľov. Prehrabla som si vlasy a pretrela si oči.

"Aurora, ty si ešte tu?" prekvapene sa na mňa pozeral Luke.

"Uhm..." zamračila som sa. "Čo tu robíš?" zamumlala som.

"Zabudol som si tu nejaké papiere." prešiel k stolu a zobral si pár papierov zo stola. "Mala by si ísť domov. Si unavená." pozrel sa na mňa a zavrtel hlavou.

"Viem, ale musím to dokončiť."

"Nie, nechaj to tak. Poď odveziem ťa domov." zložil mi spis na kopku a podal mi bundu z vešiaku.

"Ďakujem." pousmiala som sa a pobrala som si veci. Zavrela som dvere a zívla.

"Odveziem ťa. Auto si necháš tu a zajtra si ho vezmeš dobre?" otvoril mi dvere a mňa ovanul studený vietor. Len som prikývla a vyšla von. Luke mi otvoril dvere na jeho aute, ja som nastúpila. V aute mal príjemne teplo. Oprela som a pripútala sa.

"Kde bývaš?" naštartoval a pozrel sa na mňa.

"Bondi Road 356." zamumlala som. (Ta ulica tam naozaj je :D som hľadala :'D)
Hlavu som si oprela o okienko a sledovala nočnú Sydney. Po pol hodinke Lule zastavil a pozrel sa cez okienko von. Usmial sa a pozrel sa na mňa.

"Ďakujem za odvoz." usmiala som sa.

"Aj nabudúce."

"Tak ahoj." otvorila som dvere, zabuchla a pobrala sa k domu. Luke išiel ďalej. Pousmiala som sa a vošla dnu.

"Aurora!"dobehol za mnou Michael. "Bál som sa o teba"

"Prepáč, musela som doriešiť prípad. Idem si ľahnúť a kľudne zostaň v hosťovskej." usmiala som sa a išla hore. Dala som si rýchlu sprchu a po nej som v posteli hneď zaspala.

***

Zobudila som sa na to ako ma ťahala Anabell za ruku. Zahmčala som a pootvorila som oči.

"Maminka. Dnes je nedeľa a my chodievame k babke." zamumlala. "Musím jej zaniesť kvietok a sviečočku." usmiala sa. "Lebo sa nahnevá." usmiala som sa nad tým a pohladila ju.

"Už len sa prichystám, dobre? Mikey je ešte tu?" posadila som sa.

"Áno...robí palacinky." zahihňala sa. Zasmiala som sa a prikývla som.

"Tak choď za ním. Ja prídem." pohladila som ju po hnedých vlasoch. Zahihňala sa a už jej nebolo. Prezliekla som sa a išla dolu za nimi.

"Dobré ránko." usmial sa na mňa Mikey, ktorý sedel pri stole spolu s Anabell.

"Dobré." usmiala som sa a spravila si kávu.

"Idete na cintorín?" pozrel sa na mňa Mikey a ja som len prikývla. Pousmial sa.
Keď sa Anabell naraňajkovala tak sme sa vidali smerom do kvetinárstva, kde som jej kúpila bielu ružu a sviečku. Anabell si to po celú dobu držala. Usmiala som sa a otvorila jej vŕzgajúcu bráničku na cintorín. Anabell sa rozbehla k hrobu, ktorý už dávno poznala. Pomalým krokom som šla za ňou a zastala pred hrobom mojej mamy.
Izabel Warner.
Svojho otca som nikdy nepoznala. Rovnako to je s Anabell. Tiež svojho otca nepozná.
Usmiala sa a ružu položila na jej obvyklé miesto. Ja som zapálila sviečku. Vtom sa ozvala vŕzgajúca bránka, ja som sa otočila a zbadala som známu osobu.

ⓗⓔⓛⓛⓞ
Takže, nová časť a ja len dúfam, že sa vám páči. A to je asi všetko :))

Vote a koment ;)