Tak ako sme povedali, na další deň sme sa šli večer prejsť po dedinke. Obdivovali sme krásu zimy, ktorú v Austrálii nikdy nazažijeme. Samozrejme že mne musela byt zima, tak sme sa zastavili v jednej kaviarni má šálku horúceho čaju. S Lukom sme boli zahĺbených v konverzácii, že sme pomaly nevnímali okolo svet. Z toho má však vyrušil hlas, ktorý som veľmi dobre poznala.
„Rita..." ozval sa mužský hlas za mnou. Rukou, ktorou som sa načahovala po šálke čaju mi zamrzla v pohybe. Luke sa nechápavo pozeral raz na mna a raz na muža, ktorý stal za mnou. Rita má volal iba jeden jediný človek na tejto zemi. Carlos.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Carlos, chlapec, ktorého som milovala. Bol to môj najlepšie priateľ. Nestihla som sa s ním rozlúčiť, keď mama so mnou ušla do Austrálie. Stratila som s ním kontakt. Takmer nič si nepamätám zo života v Španielsku, no on mi zostal ako obraz v hlave.
„Rita...o môj bože si to ty." Prešiel náš stôl a postavil sa predomna, pozeral sa na mna, akoby videl zázrak. „Po toľkých rokoch som ťa našiel. Takmer vôbec si sa nezmenila." V očiach som cítila slzy. Nezmohla som sa ani na slovo. Tak veľmi mi chýbal a teraz, keď ho vidím po niekoľkých rokoch neviem mu nič povedať.
„Carlos..." šepla som takmer nečujne a postavila sa. Zabudla som na to, že tu sedí Luke. Práve teraz som tu len ja a on. Pokusil sa o úsmev a uväznil má vo svojom objatí.
„Pane bože..." odtiahol sa „musím zavolať tvojim rodičom domov. Prehľadali takmer celé Španielsko, keď si zmizla..." nechápavo som SŠ na neho pozerala. Veď predsa moja mama je mŕtva a otca som nikdy nepoznala.
„O čom to rozprávaš" nervózne som sa zasmiala. „Moja mama je mŕtva a otca nepoznám." Ako som to povedala, odvrátil pohľad od mobilu a so zvraštenym obočím sa na mna pozrel.
„Čo to vravíš? Tvoji rodičia sú naši susedia. Tvoja mama sa nevedela zmeriť s tým, že tá na chvíľu spustila z oči a niekto ťa uniesol. Hľadali ťa v celom Madride...Španielsku, tvoja fotka bola v každých novinách." Zatmelo sa mi pred očami a takmer som odpadla. Zachytila som sa stola, no posledné čo si pamätám je čierna tma.
***
V hlave som cítila tupú bolesť, viečka boli strašne ťažke na to aby som ich otvorila. V pozadí som počula hlasy, Luke a...Carlos, takze to nebol sen.
„Už sa prebrala." Počula som tichý hlas Luka. Pomaly som otvorila oči, Luke má držal za ruku a hladil ma. Pozrela som sa naňho a pousmiala sa.
„Zľakol som sa." Pohladil má po vlasoch, sadla som si a oprela sa o čelo postele. „Nechám vás samých, máte si čo povedať." Pobozkal má a odišiel. Chvíľu bolo ticho, nakoniec sa ozval prvý Carlos.
„Máš krásnu rodinu." Usmial sa a sadol si ku posteli.
„Ďakujem." Pozrela som sa naňho „takze moji rodičia žijú...v Madride a žena, ktorá má vychovávala má uniesla." Skonštatovala som, načo mi Carlos prikývol. Takmer dom sa rozplakala. Neviem však ako je možné, že si takmer nič nepamätám. Mala som asi 8 rokov. Z premýšľania má vyrušilo zvonenie mobilu. Carlos sa na mna pozrel a ja som vedela, že to je jeden z mojich rodičov.
Hovor zdvihol a začal vravieť po španielsky. Rozumela som všetkému čo vravel, španielčinu som nikdy nezabudla.
„Zajtra budú tu. Kupujú si prvú letenku do Francuzska." Otočil sa ku mne a mobil odložil. Len som prikývla.
„Máš fotky? Fotky na ktorých sú?" Pozrela som sa naňho. Prikyvol a mobil znova zobral. Otvoril galériu a po chvíli mi ho podal.
„Naše rodiny sú veľmi zadobre, takze veľa času trávime spolu." Usmial sa. „Toto je tvoja mama, ukázal na vysokú brunetku, ktorá bola takmer rovnaká sko ja. „Toto je tvoj otec." Ukázal na moja stojaceho vedľa nej. „A toto je tvoj brat Alberto a sestra Ana...moja manželka."dodal po krátkej odmlke. Pousmiala som sa a každého si verne prešla pohľadom.
„Ana, je tu s tebou?" Odvrátila som pohľad od fotky a pozrela sa nanho. Nesúhlasne pokrutil hlavou a pousmial sa.
„Čakáme bábätko, je v piatom mesiaci s nechcela letieť. Ale je tu Alberto."
„Gratulujem k bábätku." Usmiala som sa. Len prikyvol hlavou.
„Vždy som si myslel, že tá nájdem a budeme navždy spolu. Že to my dvaja by sme mali kopec deti a..." hlas sa mu zlomil.
„Hej no tak. " pohľadala som ho po ruke. „Nemôžeme mat vždy to či chceme. Milovala som ťa, v kútiku srdca ta stále mam a nikdy na teba nezabudnem." Do oči sa mi vtlačili slzy. „Máš Anu, miluješ ju a čakáš s ňou dieťa. Ja už jedno dieťa mám a Luka milujem." Skotulala s mi dolu lícom slza. Je ťažké vravieť takéto veci vravieť človeku, ktorého ste nikdy neprestali milovať. Carlos sa ku mne natiahol, venoval mi bozk na líce a v tichosti odiešiel. Slzám som nechala voľný pád.
Prečo sa takéto veci deju mne? Prečo?!
Ahojte :)
Tak znova sa po pár mesiacoch ozývam :D dúfam že to niekto číta
A inak zmenila som postavu Aurory :)
Viac sa mi pre ňu hodila táto herečka 😊
Budem rada za každý komentár a vote ❤️
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
