I Promise |L. H.| ✔

28

"A mami? Prečo Luke teraz býva s nami?" pozrela sa na mňa a popri tom vidličkou blúdila po tanieri a nohami hojdala vo vzduchu. Tejto otázky som sa bála. Nemala som na ňu ešte odpoveď. Chcela som je na to odpovedať, no skôr ako som otvorila ústa sa ozval Luke. 

"Pretože sa maminka bála o teba, teraz keď s tebou nie je Mikey." pousmial sa Luke. 

"To si tu len kvôli tomu?" prižmúrila oči a celého si ho premerala.

"No samozrejme. Predsa aby som teba a maminku ochránil." usmial sa pohladil ju po líci.

"Ja som to vedela." zapišťala Anabell. Luke si ju zobral na ruky a ona ho v momente objala okolo krku a hihňala sa mu do krku. Pousmiala som sa tomu a sklonila hlavu. Do ruky som si zobrala pohár s vodou a chcela sa napiť. V tom som však na mojej druhej ruke pocítila dotyk. Zdvihla som hlavu a pozrela sa na moju ruku, ktorá bola zakrytá tou Lukovou. Zdvihla som k nemu pohľad. Na jeho tvári sa rysoval jemný no zároveň povzbudzujúci úsmev.
Úsmev som mu oplatila. Anabell sa otočila a Luke ju posadil na svoje miesto. Keď sme sa navečerali, Anabel som uložila do postele a vrátila sa do obývačky za Lukom. 

Luke sedel na fotelke, teda aspoň som si to myslela kým som k nemu neprišla a nevšimla si, že Luke už spí. Tak som zobrala deku, ktorá bola prehodená cez gauč a prikryla ňou Luka. Len si niečo zamumlal a do rúk vzal deku, ktorou sa ešte viac zababušil. Pousmiala som sa nad tým a zhasla lampu pri fotelke. Pomaly som sa vybrala do spálne, ľahla si do postele a následne zaspala. 

***

Ráno som sa zobudila. Vykonala som rannú potrebu a pomaly išla dolu, odkiaľ sa ozývali hlasy. Potichu som prešla schody a chodbu a tam som sa zastavila. Viem, že by sa cudzie rozhovory počúvať nemali, ale povedzme si na rovinu. Kto to z vás dodržiava, pretože ja určite nie. 

"Luke?" zašušlala s plnými ústami Anabell a pozrela sa na Luka.

"Áno princezná?" zasmial sa Luke. Podľa jeho reakcie typujem, že sa ho Anabell stále vypytuje nejaké nezmyselné otázky. 

"Ty máš maminku rád, však?" Anabell položila chlieb na tanier a zapozerala sa na Luka.

"Samozrejme, že ju mám rád." usmial sa a sadol si k nej.

"Ale ja myslím tak. Vieš keď má chlapec rád dievča a majú sa veľmi radi." zahihňala sa. Páni, nikdy som si nevšimla, že Anabell je až tak múdra. Jemne som vykukla z poza rohu, samozrejme tak aby ma nikto nevidel. 

"Vieš Anabell, je to zložité. A tvoja malá hlavička to nepochopí." usmial sa a pohladil ju po vlasoch. 

"Ale ja to chcem vedieť Luke." zamumlala a sadla mu na kolená. 

"Pozri, mám rád teba aj maminku. Obidve ste moje princezné a ja sa už Vás nemienim vzdať, dobre?" usmial sa na ňu a pobozkal ju do vlasov. Pousmiala som sa nad Lukovými slovami. 

"Takže sme pre teba princezné a máš nás rád?" pozrela sa naňho a s detským úsmevom ho držala za ruky. 

"Samozrejme." zasmial sa a pohladil ju po líci.

"Dobre." usmiala sa a objala ho. Nakoniec som sa rozhodla, že už by som mala vstúpiť dnu a tváriť sa akoby som nič nepočula. 

"Dobré ránko." s úsmevom som vošla do kuchyne a pohladila som Anabell po vlasoch. 

"No dobré ránko šípková ruženka." zasmial sa a posadil Anabell späť na svoje miesto. "Spravím ti raňajky." usmial sa na mňa Luke. 

"Nemusíš si robiť starosti." zasmiala som sa a sadla si vedľa Anabell. "Ako si sa vyspinkala?"

"Výborne. Ja som už hore dlho aj s Lukom." zahihňala sa. 

"Ja viem zlatko. Maminka bola unavená, vieš?" pobozkala som ju a čelo a zastrčila jej prameň vlasov za ucho. Len prikývla a ďalej papala. 

"Nech sa páči." usmial sa Luke a na stôl mi položil tanier s jedlom. Luke sa ku mne naklonil.

"Potrebujem sa s tebou potom porozprávať, princezná." zasmial sa a dal mi bozk na spánok. Prekvapene som sa na neho pozrela a nechápala som jeho gestu. "Videl som ťa." zasmial sa a mrkol na mňa. 

Hey!

Prajem Vám všetkým Šťastné a Veselé Vianoce a Šťastný Nový rok ak by som sa dovtedy náhodou neozvala  :) Chcem sa Vám aj ospravedlniť, že som sa Vám dlho nevenovala, ale konečne mám prácu dokončenú a už ma čakajú len štátnice :( Ale nejako to zvládnem :)

Takže dúfam, že sa Vám časť páčila :)

Koment a Vote ;)