Ráno som sa zobudila na veľký šum a buchot. Pomaly som rozlepila oči a popozerala sa po izbe. Luke mal v jednej ruke mobil a druhou sa snažil obliecť.
"Čo to robíš?" spýtala som sa a vstala z postele.
"Prepáč, nechcel som ťa zobudiť. Ja niečo sa deje musím ísť. Sľubujem, že ako náhle budem niečo vedieť tak ti zavolám." rýchlo sa obliekol a pobozkal ma na čelo.
"Luke! Hej počkaj."Bežala som za ním dolu schodami. "Anabell?" spýtala som sa šeptom a prešla k nemu.
"Asi áno. Neviem, pred chvíľou mi volali vraj sa mám ponáhľať. Ty hlavne zostaň doma. Prosím nechoď nikde. Nechcem aby sa ti niečo stalo. Sľubujem ti, že dnes Anabell budeš mať u seba ale nikam nechoď." ruky si položil na moje líca a prstom ma pohladil popod oko. Do oči sa mi vkradli slzy, ktoré nakoniec vyšli von. "Neplač." šepol a objal ma. "Dnes ti ju privediem domov. Sľubujem ti to." ja som sa postavila na špičky a spravila to, čo by som od seba nečakala. Svoje pery som pritisla na tie jeho a pomaly nimi pohla. Luke spolupracoval a znova ma pobozkal.
"Hlavne sa mi vráťte obaja." šepla som mu na perách a zavrela oči. Odtiahla som sa od Luka a pozrela sa na neho. "Budem Vás čakať." zotrela som si slzy. "A už choď. Budú ťa hľadať." pousmiala som sa na neho.
"Dobre." prikývol a otvoril dvere. Ešte mi venoval jeden pohľad a vyšiel z domu pričom za sebou zavrel dvere.
Luke
Kým som šoféroval hlavou mi stále lietali myšlienky, ktoré som odtiaľ nemohol dostať von. Na svojich perách som stále cítil tie jej.
Musím splniť to, čo som jej sľúbil. Nemôžem ju sklamať. No ja viem, že dnes Bellu nájdem aj keby som mal zomrieť. Auto som zaparkoval na parkovisku pred stanicou a dnu som sa vrútil ako víchor.
"Musíme tam ihneď ísť Luke. Inak už bude neskoro." pozrel sa na mňa Adam, môj kolega. Nechápavo som sa na neho pozrel. "Je v tom niečo viac ako len Anabell. Má tam schované drogy, ktoré následne ďalej predáva. Ak budeme čakať, Anabell nemusí..." nenechal som ho dopovedať a hneď som mu skočil do reči.
"Zožeň tých najlepších. Treba si zobrať zbrane a nepriestrelné vesty. Ale rýchlo! No tak čo tu sedíte!" vykríkol som a sám som si šiel po svoju zbraň. Zobral som si vestu, ktorú som si obliekol a vyšiel.
"Tu je plán." rozprestrel Adam nákres budovy, kde je Michael.
"Vedú tam štyri vchody. Všetky musia byť zaistené aby nemohol zdrhnúť. Hlavný vchod je vpredu. Stoja tam však dvaja muži preto tam pôjdem ja s Lukom a ty." ukázal na jedného z mužov ktorý prikývol. "Ďalší dvaja pôjdu k zadnému vchodu." ukázal na ďalších dvoch. "A tak isto dvaja k južnému východu a dvaja k severnému. Samozrejme pred budovou bude stáť hliadka keby sa niečo dialo." vystrel som sa a pozrel sa na všetkých.
"Na všetkých sa spolieham. Vkladám do vás všetko a dúfam, že všetko dopadne tak ako má." prehovoril som. "Tak mali by sme sa vydať." otvoril som dvere a sadol si do svojho auta. Ku mne prišiel Adam aj s Jackom, ako som sa stihol dozvedieť.
Auto som nechal kúsok pred budovou, aby si nás nikto nevšimol. Bol to starý opustený sklad. Už len z pohľadu naň mi bolo zle. V ruke som zvieral zbraň pripravený ju kedykoľvek použiť.
"Hey. Vy choďte k tým dvom a ja medzi tým vleziem tým oknom dnu." Šepol som Adamovi a čakal kým zájdu k nim. Tí muži neboli nijak svalnatí ani nič podobné takže pre Adama s Jackom to bude hračka. Čakal som kým prejdu k ním. Keď už boli pri nich zohnutý som bežal cez dvoj a rýchlo sa oprel o stenu či ma náhodou nik nevidel. Poobzeral som sa okolo ale nikde nik nebol. Tým lepšie pre mňa. Vošiel som oknom dnu a rozhliadol sa okolo. Počul som nejaké hlasy, ktoré sa približovali ku mne a tak som sa schoval za dvere. Dvere sa otvoril, prvému som vrazil pravačkou a ten spadol na zem. Druhý chcel vyťahovať zbraň no namieril som na neho.
"Pohneš sa a vystrelím." varoval som ho. Ruky zdvihol do obranného gesta. Ľavým okom som periférne videl, že ten druhý si vyťahuje zbraň. "Ani na to nemysli." stupil som mu na nohu na čo bolestne sykol. "Vytiahni tu zbraň a odhoď ju." on ma hneď poslúchol a odhodil ju. Ja som zbraň zobral tomu na zemi a zastrčil si ju do vrecka na nohaviciach. Mužovi, ktorý stál predo mnou som jednu ruku zacvakol do pút a pripútal som ho k rúrke, ktorá viedla cez celú izbu. Podišiel som k tomu druhému a vytiahol ho na nohy. "Kde je Michael?" pozrel som sa na neho no on len mlčal. "Pýtam sa ešte raz. Kde je?!"
"Nie je tu! Niekam sa vyparil no tú malú nechal tu." pozrel sa na mňa.
"Tak ma za ňou zavedieš." povedal som na čo on prikývol. Prešli sme dlhou chodbou, kde som stretol svojich kolegov. "Ktoré sú to dvere?" pustil som ho a čakal na jeho odpoveď.
"Na konci chodby v pravo." sklonil hlavu a ja som ho predal kolegom.
"Berte ho. Už ho viac nepotrebujem." povedal som a rýchlym korkom som prešiel k dverám.
"Luke počkaj. Nemôžeš tam ísť sám do pekla. Rozmýšľaj s chladnou hlavou." prikývol som a čakal čo z neho ďalej vypadne. "Idem tam s tebou a za nami pôjdu ďalší štyria muži."
"Tak fajn. Napočítam do troch a potom tam vtrhneme. Ja sa budem snažiť odtiaľ dostať Anabell a vy sa budete musieť postarať o tých mužov." Všetci prikývli. Narátal som do troch a vtrhli sme dnu. "Ruky hore! Polícia, odložte zbrane!" vykríkol som a piati muži sa strhli a vybrali si svoje zbrane. V tom som zbadal Anabell. Sedela tam sama v kúte a plakala. No keď počula môj hlas, hlavu zdvihla hore a postavila sa. No ďalej ísť nemohla pretože mala zviazané nohy aj ruky.
Rozbehol som sa za ňou a kľakol si k nej.
"Už je dobre princezná. Už som tu, už sa ti nič nestane." stiahol som si ju k sebe na hruď a snažil sa ju rozviazať.
"Kde je maminka?" plakal, no ja som jej nestihol nič odpovedať. Už som počul len jej silný výkrik a tupú bolesť v mojej hlave. Tma. Zomrel som?.......
Hey!
Nezabíjajte ma! Prosím :D Naozaj som nemala v pláne takto to ukončiť no nejak sa mi to tu vkradlo. Nejdem vám dopredu nič prezrádzať musíte si len počkať :) Bola som teraz chorá, tak neviem ako to bude ďalej. Každopádne sa chcem na prvom mieste venovať škole ale tak snáď to všetko postíham.
Chcela som sa ešte spýtať. Začala by som písať nový príbeh, no nebol by s 5SOS :) samozrejme potom by som ešte písala aj s nimi ak bude čas. Samozrejme s I promise by som pokračovala ďalej :) Príbeh by som písala s Cameronom Dallasom :) Čítali by ste to? Vyjadrite sa ja to asi tak či tak písať budem, len či by ste to čítali aj keby to nebolo so soskami :)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Toto moje slniečko :3
Dúfam, že sa Vám časť páčila a nezabudnite zanechať komentár alebo hviezdičku :)
