I Promise |L. H.| ✔

51

Keď Bella začala chodiť do škôlky, tak s Lukom sme občas mali čas len pre seba. Samozrejme keď sa náhodou stalo, že sme mali v ten istý deň voľno. Inak tomu nebolo ani dnes. Luke šiel Bellu odviezť do škôlky zatiaľ čo ja som upratala dom.

„Tak ma napadlo!" ozvalo sa od dverí a ja som skoro zinfarktovala po tom úžasnom tichu. „Nebude mať Bella za chvíľu narodeniny?" prišiel Luke do obývačky ku mne.

„Tak po prvé ahoj." zasmiala som sa. „Po druhé skoro som zinfarktovala. A áno bude mať za dva týždne narodeniny." pousmiala som sa.

„Prepáč." pousmial sa a pobozkal ma na čelo. Sadol si ku mne a pritiahol si ma do objatia. Ja som si hlavu položila na jeho hruď a zavrela oči.

„Som strašne unavená." povzdychla som si.

„Však je len pol desiatej ráno." zasmial sa Luke.

„No áno, ale včera sme šli neskoro spať, pretože niekto sa furt chcel maznať a nedal mi pokoj." pozrela som sa na neho. „a kým si ty bol preč tak som to tu ako tak upratala." hlavu som si zložila na jeho kolená a ruky si založila na prsiach.

„Och to som nevedel mladá pani." zasmial sa a hral sa mi s vlasmi. Privrela som oči a on vlastne ani neviem ako ale ma uspal.

Zobudila som sa na poriadny rachot, ktorý zrejme vyšiel z kuchyne. Rozospato som sa posadila na gauči a obzrela sa za seba. Luka sa na mňa ospravedlňujúco usmial.

„Čo tam stváraš?" spýtala som sa ho a pomaly medzi tým prešla do kuchyne, kde som si sadla za ostrovček.

„Varím?" zasmial sa Luke. „Áno s takým rachotom." otočil sa na mna akoby vedel čo sa ho chcem spýtať. „Nemôžem za to, že to všetko na mňa spadlo." rozhodil rukami a zúfalo si povzdychol. Zasmiala som s a postavila sa, že mu pôjdem pomôcť no on ma hneď odtisol od linky.

„Čo robíš?" snažila som sa cez neho dostať no bol silnejší a skončila som sedením na linke.

„Dnes varím ja a nie ty." usmial sa a venoval mi krátky bozk na pery.Zamrnčala som a ukradla mu zeleninu z taniera.

„Hej! Budeš mať o to porciu menšiu." prižmúril oči a otočil hlavu ku mne. Hravou som zavrtela hlavou a popri tom som sa smiala. Luke sa len pousmial a nechal visieť pohľad na mne. Pozeral sa na mňa tak zvláštne. V očiach akoby mu tancovala malá iskrička šťastia. Nikdy som to ešte u neho nevidela. Na tvári sa mi stále pohrával úsmev.

„Čo je?" spýtala som sa šeptom pomedzi úsmev.

„Nič ja len...." s úsmevom sklonil hlavu. „Si strašne krásna." povedal po dlhšej odmlke a zdvihol ku mne pohľad. Táto veta stačila na to, aby ma pri srdci zahrialo. Milujem ho.

Ahojte! :)

Ja sa vám už ani nejdem ospravedlňovať kvôli tomu že nebola časť :D Ale no proste mám teraz akurát zimný semester a všetky zápočty a celkom sa mi blíži skúškové obdobie. Dúfam, že sa vám budem aspoň venovať cez sviatky. Naozaj by som tento príbeh chcela dokončiť tak ako ho mám uložený v hlave :D a poviem vám ešte by nás malo čakať veľa častí :D

Táto časť je taká o ničom podľa mňa no, teda dúfam že tu ešte nejaké čitateľky zostali :/ dajte vedieť v komentároch či vás to vôbec ešte baví aby som vedela či to má ešte zmysel ďalej písať :)