I Promise |L. H.| ✔

37

„Maminka?" podišla ku mne Anabell a sadla mi na kolená. Spýtavým pohľadom som sa na ňu pozrela a pohladila ju po vláskoch. „Luke si nič nepamätá?" smutne sa na mňa pozrela. 

„Vieš zlatko. Nič si nepamätá ale teba áno." zastrčila som jej prameň vláskov za ucho. „Ale neboj sa. On sa z toho dostane, lebo je silný. A my vieme, že on to zvládne a spomenie si." svoj pohľad som presunula na Luka, ktorý spal. Pousmiala som sa a Anabell dala pusu do vlasov. V tom sa otvorili dvere, v ktorých stála Liz spolu s Lukovym otcom. Liz mi pohľad opätovala a pozrel sa na mňa. 

„Niečo nové?" pohladila Anabell po vlasoch. Stisla som pery do jednej linky a postavil Anabell na zem. 

„Počkaj tu, dobre? Ja sa musím s tetou Liz porozprávať." usmiala som sa a spolu s Liz som vyšla von na chodbu. „Nie je to s ním vôbec na dobrej ceste. Doktor mi dnes povedal, že je veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa mu pamäť mohla vrátiť." zakrútila som hlavou a cítila ako sa mi do očí vkrádajú slzy. 

„Neboj sa. Bude v poriadku. Chce to len čas." pousmiala sa a objala ma. Obdivujem ju aká je silná. Dokáže byť silná aj v tej najťažšej situácii. Potichu som vošla dnu do izby. Anabell sedela na posteli a niečo rozprávala Lukovi. Áno už sa zobudil. Luke sa smial a Anabell držal za ruku. Pousmiala som sa. Bolo vidno, že sa už cíti lepšie. Do izby vošiel doktor a prešiel k Lukovi. Spýtal sa ho na niekoľko vecí a oznámil mu, že zajtra bude môcť ísť domov. Ale kam domov?

Ahojté :)

Dnes je časť trocha kratšia, prepáčte :( Aj tak dúfam, že sa vám páči. Naozaj som Vám chcela pridať niečo aj cez týždeň, som si povedala máš prázdniny, tak by si im mohla napísať! No dievčatá...poviem vám presedela som to nad knihami..fúú. 

Už chcem mať od tej strednej pokoj :D Už nech je tá vysoká, aj keď tá nebude o nič ľahšia ale už tú strednú nechcem ani vidieť :D (prečo som si vybrala obchodnú? -_- :D) 

no nič tak sa majte dobre a tí čo ešte budete mať len teraz prázdniny, tak si ich užite :) 

Aj tak budem rada za každý komentík a hviezdičku :)