I Promise |L. H.| ✔

12

Pozn.: K minulej časti, veľmi ste ma sklamali, že tak málo vote a žiadny komentár, pritom mala tak veľa zhliadnutí 😞 talže odteraz do bude tak, že ako vy budete komentovať a "hviezdičkovať" tak od toho sa budú vyvýjať časti. Je mi to ľúto ale tak to bude....

"Maminka? A budem chodievať ku tete Liz častejšie?" spýtala sa ma v aute Anabell na čo som sa ja pousmiala.

"To nezáleží odomňa ale od tety Liz, vieš?" pozrela som sa na ňu cez spätné zrkadlo.

"Tak ja sa jej to spýtam." zahihňala sa a spokojne sa usmiala.

"Páčilo sa ti u nej? Doma mi potom všetko porozprávaš ano?"

"Je veľmo milá a dobre." objala plyšáka a oprela sa o dvere auta.

Keď sme došli domov Anabell stále rozprávala ako jej bolo u Liz dobre. Pusa sa jej nezastavila ani pri večeri. Počas našej večere nám zazvonil zvonček. Vyšla som von, no nikto tam nestál. Zamračila som sa a chystala sa zavrieť dvere, keď ma niekto chytil za ruku. V ten moment som sa bála ako nikdy.

"Michael! Vieš ako som sa zľakla?!" vypískla som, keď som mu konečne videla do tváre. Zatiahol ma dnu a zavrel za nami dvere. Nechápavo som sa naňho pozrela.

"Nejaký chlapi ma prenasledovali." vydýchol a pretrel si tvár.

"Michael!" vykríkla som. "Ak si sa do niečoho zaplietol, tak ja ťa nebudem ochraňovať na to rovno zabudni!" rozhodila som rukami.

"Nie! Prisahám, že som sa do ničoho nenamočil. Nepanikár. "Pohladil ma po pleci. "Kde je Anabell?" usmial sa a išiel do kuchyne.

"Michael!" už som len počula piskot malej Anabell. Usmiala som sa a išla za nimi.

"Ahoj. Prišiel som ťa pozrieť, lebo zajtra ťa nestíham strážiť." pousmial sa a pohladil ju.

"Ideš zase preč?" smutne sa naňho pozrela a natiahla k nemu na znak aby si ju vzal na ruky. Mikey tak spravil a sadol si s ňou k stolu. Usmiala som sa tomu a nechala ich samých.

"Spí." prišiel za mnou po pol hodine Michael. Len som prikývla.

"Ak zistím, že si v niečom namočený...Anabell viac k tebe nepustím."

"To by si nespravila. Dobre vieš, že sme na seba naviazaný." zavrtel hlavou.

"To mi je jedno. Skôr či neskôr by na teba zabudla." rozhodila som rukami.

"To sa nikdy nestane! Pretože Anabell je..." zasekol sa a pozrel sa na mňa.

"Čo je?! Dopovedz to! Čo je? Iba sa o ňu staráš!"

"Je to moja dcéra!!" vykríkol a mne sa zatmelo pred očami.

Je to moja dcéra!!