32

282 28 2
                                    

"No ták. Aurora upokoj sa. Anabell sa určite nájde a určite je v poriadku. Luke za chvíľu príde, neboj sa." snažila sa ma upokojiť Liz, no už sa jej to dlhší čas nedarilo. Ruky som si zaplietla do vlasov a zhlboka sa nadýchla. 

"Choď ľahnúť Liz, ja potrebujem byť sama. Ja počkám na Luka." pousmiala som sa a pohladila ju po ramene. Ustarostene sa na mňa pozrela. Nakoniec prikývla a odišla do svojej spálne. Mobil som už skenovala dobrú hodinu a Luke sa stál neozval. Povzdychla som si a do pohára si napustila čistú vodu, ktorú som následne vypila. Pohár som nestihla ani položiť na stôl a mobil mi začal zvoniť. Rýchlo som ho zobrala, na displeji svietilo Lukovo meno. 

"Luke? Zistil si niečo?" vybalila som na neho otázky a sadla si na stoličku. 

"Aurora, som tu len vyše hodiny. Ale zistili sme kde by ju mohol skrývať, ale zatiaľ to nemôžeme preskúmať." povedal a ja som sa trhane nadýchla. 

"Čo to znamená?" šepla som do mobilu v ktorom bolo dlhšiu dobu ticho. 

"Že pravdepodobne vieme kde je Anabell ale nemôžme tam hneď vtrhnúť. Musíme ho najprv pár dní sledovať. Aurora, nájdeme ju."z očí sa mi pustili slzy. Hlavu som si podoprela rukou a nadýchla sa. 

"Ďakujem ti Luke. Ja naozaj neviem čo by som bez teba robila." zotrela som si slzy. "Kedy prídeš?" prehrabla som si vlasy a čakala na jeho odpoveď.

"Neviem. Do hodiny by som mal byť doma. Choď si ľahnúť dobre? Nečakaj na mňa." počula som ako sa prehraboval medzi papiermi. "Dúfam, že som ťa nezobudil. Mama už spí?

"Áno, poslala som ju ľahnúť si."

"Dobre, ale aj ty si choď ľahnúť. Zajtra totižto ťa chcú vypočúvať a tak aby si bola v poriadku, dobre? Choď si ľahnúť aj do mojej izby." počula som v jeho hlase ako sa usmial, čo aj mňa prinútilo k malému úsmevu. 

"Dobre. Tak ja si pôjdem ľahnúť."

"Dobre, dobrú noc. Všetko je na dobrej ceste." povedal a nakoniec zrušil hovor. Mobil som nechala na stole a z pľúc som vydýchla všetok vzduch. Prešla som po schodoch do Lukovej izby. Pousmiala som sa nad spomienkami, ktoré sa mi vynorili v tej chvíli. Prešla som ku skrini a vybrala si Lukove tričko. Snáď mu nebude vadiť keď si jedno požičiam. Prešla som do kúpelky, kde som sa osprchovala. Obliekla som si spodné prádlo a tričko, ktoré mi bolo do pol stehien. Vrátila som sa do jeho izby a sadla si na posteľ. Nechcelo sa mi spať. Podišla som ku poličke s knihami a jednu si vybrala. Začala som ju čítať a zrejme som pri nej zaspala. 

Luke

Domov som sa vrátil niečo po polnoci. Všetko sa to predĺžilo a ja som už sám nevládal. Len dúfam, že Aurora šla spať a nečaká na mňa. Unavene som vošiel domov a zatvoril za sebou vchodové dvere. Zobul som sa a bundu si zavesil na vešiak. Kľúče a doklady som nechal na komode pri dverách. Potichu som vošiel do svojej izby. Svetlo z lampy na nočnom stolíku mi vrazilo do očí. Prižmúril som ich a uvidel ležiacu Auroru na posteli. V ruke držala knihu, ktorá bola položená na jej hrudi. Druha ruka jej visela z postele. Bola tak zlatá a nevinná. Na tvári mala pokojný výraz a jej hrudník sa pravidelne zdvíhal. Na sebe mala moje tričko ktoré jej bolo veľké. Podišiel som k nej. Z ruky som jej opatrne vybral knihu a položil ju na stolík. Prikryl som ju. Zo skrine som si zobral čisté tričko a boxerky. Prešiel som do kúpelky, kde som sa osprchoval. Vrátil som sa do izby kde som si ľahol na druhý kraj postele. Aurora sa však pretočila a natisla sa na moju hruď. Ruku som si teda prehodil cez jej pás a hlavu zaboril do jej vlasov. Voňala po mojom šampóne. Pousmial som sa a spokojne zaspal. 


Hey!

Rozhodla som sa vám pridať novú časť tak si ju užite a to je všetko :)

Vote a koment ;)

I Promise |L. H.| ✔ Where stories live. Discover now