I Promise |L. H.| ✔

38

Práve som balila Lukovi veci, ktoré tu mal už donesené. Cítila som na sebe jeho pohľad, no ja som sa na neho nepozrela. Pomaly sme sa ani nerozprávali. Akoby sme nemali o čom. Pripomínalo mi to dni, keď sme sa prvý krát stretli. Tiež sem sa len po sebe pozerali. Lenže teraz je to iné. On si mňa nepamätá. V podstate si takmer nič nepamätá. Ja si však pamätám všetky chvíle strávené s ním a je to pre mňa utrpenie. Pretože som sa do neho zamilovala a to už späť nevrátim. 

Zapla som tašku a až vtedy som sa na neho pozrela. On však odvrátil zrak. Boli sme si tak odcudzený. Náš príbeh som mu už však povedala. Povedal, že bude bývať s nami, aby Bella nemala zbytočné otázky. Vysvetlila som si to však tak, že keby nebolo Anabell, tak sa vráti k mame. 

Tašku som si prehodila cez plece a podišla k nemu. „Zvládneš to sám? Alebo ti mám pomôcť?" prehovorila som naňho na čo on zdvihol tvár k tej mojej. Videla som, ako jeho oči preskúmali takmer každú časť mojej tváre. Zavrtel hlavou, čo som brala ako to, že to zvládne sám. Postavil sa, no hneď sa aj posadil a chytil sa za hlavu. Povzdychla som si a prešla k nemu. Chytila som ho za ruku a mnou v momente prešla elektrina z jeho dotyku. 

Pomohla som sa mu postaviť. Jednou rukou som ho chytila okolo pásu a v tej druhej som držala tašku. Jeho ruku som si prehodila cez moje plecia a pomalým krokom sme kráčali  von z izby. Luke bol dosť ťažký, ale zvládla som to. Pri tomto všetkom som si spomenula na ďalšiu spomienku. Keď ho ten bastard postrelil a on tu ležal. Tak isto som ho podopierala. Odomkla som auto a otvorila som dvere. Luke sa opatrne posadil a ja som za ním zatvorila dvere. Tašku som hodila na zadné sedadlá a prešla na miesto vodiča, kde som si sadla a naštartovala som. Pripútala som sa. Všimla som si však, že Luke nie je pripútaný. 

„Pripútaj sa." povedala som a ruky si položila na volant. Luke sa však pozrel len von oknom a robil sa akoby ma nepočul. Ruky mi takmer vystrelili okolo neho. Nahla som sa k nemu, on však prudko otočil hlavu od ľaku. Boli sme tak blízko seba, že som cítila jeho dych na mojich perách. Obaja sme si pozerali do očí. Dlho sme udržiavali kontakt, zabudla som aj to, že Luka som chcela pripútať. On však kontakt medzi našimi očami prerušil tým, že pohľadom skĺzol na moje pery. Mala som tak veľkú túžbu ho pobozkať, no nespravila som to. Namiesto toho som hlavu otočila a potiahla pás, ktorým som ho pripútala. Odtiahla som sa od neho a ruky si znova položila na volant a vydala sa smerom domov. Cesta trvala v tichosti. Ani jeden z nás nič nepovedal. Slzy som mala takmer na krajíčku, pretože to všetko na mňa padalo. Celý môj život sa rozpadal ako domček z karát. Všetko sa pokazilo. 

Ahojtéé :)

Prepáčte, že dlho časť nebola, no naozaj som sa venovala škole a tak :) Naozaj som nemala čas a za to sa vám nesmierne ospravedlňujem. A ako sa máte vy?  Čo nové? :D

Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý komentík a hviezdičku :)