Už po druhý krát za deň som vošla do nemocnice. V pravej ruke som niesla tašku pre Luka a mierila si to k jeho izbe. Otvorila som dvere a vošla dnu. Pohľad mi padol na spiaceho Luka. Usmiala som sa nad tým a potichu prešla k jeho posteli a tašku položila na zem. Vyzeral tak krásne. Ako anjel.
Počkať! Čo som to práve povedala?!
"Luke?" jemne som ho pohladila po ruke ale on nič. "Luke." zatriasla som ním, no on stále nič. Akoby tu ani nikto nebol. "Luke! Vstávaj." trochu som zvýšila hlas a Luke zažmurkal očami. Strhol sa a vyľakane sa na mňa pozrel. No keď zbadal, že som to len ja tak si vydýchol.
"Čo tu robíš?" spýtal sa ma ospalým hlasom a hneď si aj zívol.
"Prišla som po teba. Dnes máš ísť domov, lenže tvoji bratia sú niekde preč a Liz nemá auto. Tak ma poslala po teba." pousmiala som sa a keď sa posadil, tak som mu položila tašku na posteľ.
"Aha...hm. Ale ešte som nepodpísal prepúšťaciu správu."zamračil. Mykol plecom a rozopol tašku.
"Tak ju podpíšeš na recepcii. Počkám ťa na chodbe." usmiala som sa a vyšla von. Nečakala som dlho, kým sa otvorili dvere na jeho izbe. Prešla so ho pohľadom. No do riti!
On a čierne skinny? Červena karovaná košeľa? Toto je Luke.
"Obhliadka skončila?" uchechtol sa.
"Ja...uhm...prepáč." zamumlala som a celá sčervenala. Zasmial sa a zavrtel hlavou.
"Nezvyk ma takto vidieť čo?" pozrel sa na mňa. Prehodil si tašku cez plece ale tvár sa mu hneď skrivila od bolesti.
"Nikdy som ťa v inom ako v košeli a skinny nevidela. Daj sem." pousmiala som sa a zobrala mu tašku.
"Ďakujem." usmial sa a pomalým krokom sme prešli k výťahu. Privolala som ho a nastúpili sme dnu.
"Ako ti vlastne je?" pozrela som sa na neho pričom som stlačila tlačítko prízemia.
"Kupodivu fajn." usmial sa. "Aj keď ma stále bolí ten bok ale už to je v poriadku." prikývol a oprel sa o stenu výťahu. Došli sme na recepciu, kde Luke musel podpísať priepustku a správu o tom, že je v poriadku. Keď všetko popodpisoval, tak sme sa pozdravili na recepcii a odišli k môjmu autu. Tašku som hodila na zadné sedadlá, Luke si medzitým sadol na sedadlo na spolujazdca. Nasadla som do auta a znova sa vydala smerom k Hemmingsnovcom.
"Prečo si sa nepripútala?" ozval sa po chvíli ticha Luke načo som si ja povzdychla. "To že si policajtka neznamená, že môžeš jazdiť nepripútaná." zavrtel hlavou.
"Vždy som chodila nepripútaná a nikomu to doteraz nevadilo." pozrela som sa naňho a naspäť na cestu.
"Čo ak by sa ti niečo stalo? Náhodou by si mala nehodu a ty by si neprežila len kvôli tomu, že by si nebola pripútaná."
"Luke prestaň!" pevne som zovrela volant. On sa však odpútal. "Čo to robíš?" ozvala som sa, keď sa ku mne naklonil a rukou cezo mňa nahmatal pás. Prevrátila som očami a sústredila sa na cestu. Luke ma medzitým pripútal.
"Nechcem aby sa ti niečo stalo." šepol pričom jeho dych narazil do môjho líca. Zhlboka som sa nadýchla, no neodpovedala som mu. Luke sa posadil naspäť a pripútal sa.
Záleží mu na mne?
Hey guys!
Prepáčte, že pridávam časti tak nepravidelne ale inak sa mi to nedá :(
Koment a vote :)
ESTÁS LEYENDO
I Promise |L. H.| ✔
Fanfic"Je tu jedna možnosť." zašepkal a ja som k nemu zdvihla pohľad čím som ho vyzvala aby pokračoval. "Vezmi si ma."
