I Promise |L. H.| ✔

60

Luke

Nepáčilo sa mi to, ako za ňou neustále chodil Carlos. Aurora mi o ňom nič nepovedala, ale ja som tušil, že to je niekto koho stále miluje. Zostal som sedieť sám s jej rodičmi a bratom. Jej rodičia nevedeli po anglicky a ja po španielsky, takže Alberto im musel všetko rozprávať. Povedal som im to ako som sa s ňou spoznal, že má nádhernú dcéru. Povedal som im všetko čo som o nej vedel.

Jej mama bola veľmi milá a strašne mi ďakovala, aj keď v podstate neviem za čo. Asi po hodine buchli vchodové dvere. V rýchlosti som sa postavil a rozišiel som sa rovno k Aurore, ktorú som uväznil vo svojom objatí. Jej drobné ruky sa obmotali okolo mojej hrudi. Pousmial som sa nad tým, keď som videl, že má moju bundu. Vtisol som jej bozk do vlasov a odtiahol sa.

„Volala Liz. Tuší, že sa niečo stalo, no nechcela som sa o tom s ňou rozprávať. Povedala som, že sa večer ozveme." zobliekla si bundu a pozrela sa na mňa. Ja som len prikývol. „Sú stále tu?" uprela na mňa svoj pohľad a ja som jej v tichosti prikývol. Zhlboka sa nadýchla a obišla ma. Videla som na nej aká je nervózna, prešla do obývačky a nervózne si pretrela dlane.

„Lo siento, hay mucho para mí y.../prepáčte mi, je toho na mňa veľa a.../" začala po španielsky, no ja som je nerozumel, tak som sa radšej vzdialil a nechal ich samých.

Aurora

„Lo siento, hay mucho para mí y..." ospravedlnila som sa im, no prerušil ma znova hlas mojej mami.

„Aura...bebita (dievčatko)." rozplakala sa mama a ja som nevedela, čo mám robiť. Aj keď sú to moji rodičia, stále sú mi títo ľudia cudzí.

„Myslm, žeby sme mali radšej ísť." Ozval sa Alberto. "Určite je aj na teba toho veľa." Otočil sa na mňa a pousmial sa, načo som ja len prikývla.

Po rozlúčení všetci odišli a konečne sme s Lukom boli znova sami.
„Kto by povedal, že jedna dovolenka dokáže zmeniť cely život." Povedala som si pre seba a únavou padla na posteľ.
„Najradšej by som sa vrátila pár dni dopredu, kedy bolo všetko normálne." Otočila som sa k Lukovi, ktorý má hladil po vlasoch.

„Neboj, všetko bude dobre." Usmial sa, sklonil sa ku mne a venoval mi dlhy bozk na čelo. „Mal by som zavolať teda mame, lebo sa bude strachovať. Ty si kľudne oddýchni, ja jej všetko vysvetlím." Nemusel mi to vravieť dvakrát. Bola som tak strašne unavená, že behom pár sekúnd som spala.

***

„Nemôžete ma nútiť, aby som s vami odišla do Španielska!" rozhodila som rukami a naštvane sa pozrela na Carlosa. Práve mi oznámil, že rodičia  chcú, aby som s nimi odišla do Španielska. „Mám v Austrálii rodinu, moju dcérku a Luka. Je to absurdné." zavrtela som hlavou. Svoj pohľad som upriamila na Luka, ktorý len v tichosti stál a prizeral sa nášmu divadlu. Naraz Luke zdvihol hlavu, akoby ho práve niečo napadlo. 

„Mohol by byť fajn nápad, keby v lete zájdeme k vám na dovolenku. Vzali by sme aj Bellu, veci by sa trochu usporiadali a pár dní by sme mohli stráviť v Španielsku. Ale určite nesúhlasím s tým, aby si tam odišla, to v žiadnom prípade." pousmial sa. Čakala som kým Alberto preloží ponuku Luka a bola zvedavá na ich reakciu. Samozrejme hneď súhlasili. Bola som rada, že sme sa konečne na niečom dohodli. 

Táto dovolenka mala byť konečne o tom, že s Lukom si užijeme pár krásnych chvíľ osamote. Samozrejme to bol úplný opak. 

***

S povzdychom som odišla do kuchyne a čakala kedy odídu, aby sme sa s Lukom mohli pobaliť a konečne odtiaľto odísť. Ja viem, že sú to moji rodičia ale proste ja to k nim tak necítim. Sú to pre mňa cudzí ľudia a zrejme aj dlho budú. 

Ahojte :)

tak znova po dlhšej odmlke pridávam ďalšiu časť :) Snáď sa vám páčila ;)