"Zlatko, počkaj ešte. Musím dobaliť aj týchto pár veci a hneď vyrážame, dobre?" s úsmevom som sa na ňu pozrela a dobalila veci a zapka kufor.
"A Luke ide s nami?" zahihňala sa a sadla si na postel. Keďže mi Luke vybavil voľno, tak sme sa s Anabell rozhodli, že na pár dní odídeme na jedno z kúpalisk.
"Neviem zlatko. Ja som sa nepýtala vieš? Neviem či má aj on dovolenku." pohladila som ju po vláskoch.
"Tak sa ho spýtam ja. Určite s nami pôjde. Dáš mi mobil." natiahla ku mne ruku. Váhavo som sa na ňu pozrela a pousmiala sa.
"Myslím, že Luke si chce tiež sám oddýchnuť." brnkla som jej po nose.
"Ale ja chcem, aby bol s nami!" zamrnčala a odula spodnú peru. "Inak nejdem." založila si ručičky na hrudi.
"Zlatko, nemôžeš sa takto hnevať." pohladila som ju po líci. "Tak dobre." povzdychla som si a vytiahla mobil na ktorom som našla Lukove číslo a vytočila ho a podala mobil Anabell.
"Ahoj Luke!" zahihňala sa do telefónu. "Ideme s maminkou na štyri dni na kúpalisko. Pôjdeš s nami?"
"To je milé Anabell, že si myslela aj na mňa ale asi nie."
"Prečo?" zamrnčala a zamračila sa. "Čo budeš robiť dom a aj maminka sa poteší!" zahihňala sa a ja som sa k nej natiahla a vzala jej mobil.
"Anabell, čo to rozprávaš?!" zamračila som sa na ňu. Mobil som si priložila k uchu, v ktorom som počula Lukov smiech. "Prepáč Luke ale nenechala si povedať."
"To je v poriadku. A navyše...pôjdem s vami rád." dodal po dlhšej odmlke. Na tvári sa mi objavil úsmev.
"Tak dobre." pohľad som presunula k hodinám na stene. "Čakaj nás o druhej. Zatiaľ ahoj." nečakala som ani na jeho odpoveš a zrušila som ho. Potrebovala som ešte dobaliť pár vecí.
"Ide s nami Luke?" sadla si Anabell vedľa kufra a uprela na mňa jej pohľad.
"Nechaj sa prekvapiť." zasmiala aom sa a zavrtela hlavou. "A teraz sa choď prezliecť do vecí čo máš nachystané, dobre?" pohladila som ju po vláskach. Zapla som kufor a zložila ho na zem. Hneď na to sa rozbehla do svojej izby a už jej nebolo.
Naštartovala som auto a vyrazila k Lukovi. Luke nás už čakal pred domom s taškou v rukách. Ako inak znova cely v čiernom. Na očiach mal nasadené okuliare a v rukách držal mobil, do ktorého niečo písal.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Luke!!" zapišťala Anabell a mávala mu z okna auta. Luke zdvihol hlavu a usmial sa.
"Ahoj slniečko." zasmial sa a pohladil ju po líci. Hodil si tašku do kufra a nasadol si do predu. "Ahoj." usmial sa na mňa a obrátil sa k Anabell. "Tešíš sa?"
"Ano!" zasmiala sa. "Bute to super výlet."
To teda bude. Pomyslela som si v duchu.
Hey!
Neviem či sa vôbec oplati pokračovať v tomto príbehu, keďže nemam od vás odozvu a tým pádom neviem čo by som na ňom mala vylepšiť a tak. Naozaj ma mrzí ak sa vám príbeh nepáči ak tak mi to napíšte a ja ho zruším. Pretkže prečíta vás ho dosť ale iba 5-7 ho ohlasuje a nič viac. Pritom má tak veľa čitateľov :(
