I Promise |L. H.| ✔

14

Ako som sa zobudila, vôbec som už nespala. Anabell s Lukom ešte spali. Ja som im zatiaľ robila raňajky. Postavila som si vodu na kávu a oprela sa o linku. Začala som premýšľať, no stále nechápem ako mohol byť Michael toho schopný. Tak som mu verila. Anabell si ho obľúbila. Ako jej mám povedať, že Michael tu už viac nebude. Po líci mi stiekla slza, ktorú som hneď aj zotrela. Vzala som kanvicu s horúcou vodou a zaliala si kávu. Aspoň, že dnes je nedeľa a obaja s Lukom máme voľno. Onedlho som počula dupot po schodoch. Usmiala som sa.

"Dobré ráno maminka." objala ma okolo nôh malá Anabell. Šťastne som sa usmiala a čupla si k nej. Pohladila som ju po líčku a dala jej bozk na čelo.

"Dobré ráno anjelik. Budeš papať?" postavila som sa  a naliala som jej džús do pohára.

"Samozrejme." zasmiala sa a už si aj sadla k stolu. "prečo tu je ešte o jeden tanier naviac?" zamračila sa. "Príde Mikey!?" zahihňala sa a mňa pri jeho mene pichlo pri srdci.

"Nie Anabell nepríde. Ale je to Luke. Vieš čo si bola pri tete Liz a jej syn." pohladila som ju a ona sa len usmiala. O chvíľu už bol aj Luke medzi dverami. Vlasy mal rozhádzané do všetkých strán a na tvári mal jemný úsmev. Pozrel sa na mňa a usmial sa a ja som mu úsmev opätovala. 

"Luke!" zahihňala sa Anabell. "Maminka spravila aj tebe raňajky." povedala s plnou pusou. 

"Anabell s plnou pusou sa nerozpráva." zasmiala som sa na čo sa ona zamračila.

"Dobré ráno." usmial sa Luke a sadol si oproti Anabell. Usmiala som sa a položila pred neho kávu. On zdvihol ku mne pohľad a vďačne sa usmial. 

"Ty s maminkou teraz chodíš?" pozrela sa na Luka a jemu hneď zabehlo. Zo strachom v očiach som sa pozrela na Anabell.

"Nie, my sme s maminkou len dobrý kamarát vieš?" usmial sa a pohladil ju po líci. Anabell len prikývla a pozrela sa na Luka. Keď Anabell dojedla, hneď sa rozbehla do obývačky, kde si pustila rozprávky. Usmiala som sa nad tým. Luke sa postavil a podal mi prázdny tanier, ktorý som položila do drezu. 

"Ako sa cítiš?" pozrel sa na mňa a pousmial sa. Ja som pohľad sklopila do šálky s kávou a pery stiahla do rovnej linky. 

"Ako sa asi môžem cítiť?" šepla som a do očí sa mi hrnuli slzy, ktoré som však udržala. "Keby tu nebola Anabell, tak to asi nezvládnem. Jedine kvôli nej tu som. Aj keď je to jeho dcéra, ja ju milujem a nič mi v tom nezabráni Luke." zdvihla som k nemu pohľad. "Ale keď nie je v mojej blízkosti tak už všetko zo mňa vyjde na povrch. Jedine pred Anabell sa pretvarujem aby sa ona nemusela trápiť." odložila som pohár s kávou na linku a zavrtela hlavou. Tvár som si pretrela a zhlboka som sa nadýchla.

"Aurora? Vieš, že...že by si to mala oznámiť na polícii?" pozrel sa mi do očí na čo som mu ja len prikývla. 

"M-môžem ťa objať?" šepla som sa a neisto sa naňho pozrela. Namiesto odpovede si ma však Luke pritiahol do objatia. Pritúlila som sa k nemu a objatie mu oplatila. Po chvíli som sa odtiahla. 

"Ďakujem." usmiala som sa a sklonila hlavu.

"Aby si vedela, na súde budem pri tebe dobre? Neboj sa ty to zvládneš, si silná." usmial sa na mňa a ja som vedela že hovorí pravdu. 

Ja to zvládnem a pošlem Michaela Clifforda na samé dno!

Hey guys!

Ako sa mi máte? :) snáď dobre....k tejto časti asi nič nemám jedine tak, že je taká o ničom :D

Koment a vote ;)