9

468 36 8
                                    

Večer som sa vrátila od Luka rovno domov.

"Kde si bola tak dlho?" objala ma okolo nôh Anabell. Usmial som sa a zobrala si ju na ruky.

"Musela som sa postarať o zlých ľudí vieš?" pohladila som ju a ona len prikývla. Unavene zaklipkala očami a pozrela sa na mňa. "Si unavená?" pohladila som ju. Len prikývla. Usmiala som sa a šla som ju uložiť do postele. "Vyspinkaj sa." šepla som a pobozkala ju na čelo. Vrátila som sa do kuchyne, kde sa už chystal na odchod Michael.

"Stalo sa niečo v práci?" pozrel sa na mňa a medzitým si obliekol koženku.

"Boli sme v teréne spolu s Lukom a postrelili ho. Bol to ten istý chlap čo zabil aj Rose." povzdychla som si a sadla si.

"Už ho konečne našli? Už je tam kde má byť?" sadol si ku mne a pohladil ma.

"Zabila som ho." šepla som a pozrela sa na stenu pred seba.

"Aurora." šepol Mikey a ja som pohľad vrátila k nemu. "Je to tvoja práca. Ohrozil tvojho kolegu a nič iné ti neostávalo ak si chcela prežiť spolu s Lukom." usmial sa a objal ma. Objatie som mu oplatila a po chvíli som sa od neho odtiahla.

"Ďakujem, ale mal by si už ísť aby ťa doma nezháňali." milo som sa naňho usmiala.

"Však ja som na odchode bol. Neviem kto ma tu zdržal." zasmial sa a zakrútil hlavou. "Tak ahoj." dal mi pusu na líce a zmizol. Usmiala som sa nad tým a išla do spálne. Prezliekla som sa do veci na spanie a ľahla si. Avšak spať sa mi vôbec nedalo. Ruky som si vložila pod hlavu a sledovala jasný mesiac. Ani neviem o čom sa mi točili myšlienky. Dnu vošla Anabell. Usmiala som sa nad tým a odsunula sa jej.
Už bez rečí si ku mne ľahla spolu s jej plyšovým medveďom. Pohladila som ju po jej jemných vláskoch a nechala ju spať pri mne. Ráno som sa zobudila na zvonenie telefónu.

"Hmm?" so zívnutím som ho zdvihla.

"Aurora? Ja len, že dnes nemôžem strážiť Anabell, lebo idem s rodinou preč." rýchlo hovoril do telefónu.

"A-ha...tak ja niečo poriešim." usmiala som sa do telefónu. "Uži si to tam, ahoj." zložila som a začala premýšľať. Anabell nemám kde dať a do práce musím ísť. Povzdychla som si a pohladila malú Anabell po vlasoch. Opatrne som sa postavila, tak aby som ju nezobudila a prešla s mobilom do kuchyne. Zavolala som šéfovi s nádejou, že ma nechá doma, ale keďže už Luke nie je v práci, tak si nemôžem dovoliť ostať doma. Vtom mi zazvonil mobil. Pozrela som sa na meno volajúceho na ktorom mi blikalo Luke. Usmiala som sa a zdvihla mu.

"Ahoj." pozdravila som sa mu do telefónu.

"Ahoj, ja len že už sa mám fajn a zajtra ma pustia domov." spokojne povedal.

"To je super." usmiala som sa. "Ja mám zas problém. Nemá mi kto postrážiť Anabell a doma ostať nemôžem." zamumlala som.

"A Michael?"

"Ten išiel s rodinou preč."

"Vieš čo? Mám nápad. Nechaj Anabell u mojej mami. Rada sa o ňu postará." v jeho hlase bolo počuť radosť.

"Luke, ani sa nepoznajú...a..." prerušil ma.

"Ja viem, že sa o ňu bojíš ale dôveruj mi. Mama miluje malé deti a s radosťou ti Anabell postráži." cítila som v jeho hlase, že sa usmieva.

"Tak fajn...zavoláš jej? A potom mi pošleš adresu?" sadla som si na stoličku.

"Jasné, tak zatiaľ ahoj." zložil bez toho, aby som sa mu pozdravila. Pousmiala som sa a šla naspäť za Anabell. Pohladila som ju po jej jemne červených líčkach. Pomrvila sa, zamračila a nakoniec rozlepila oči a pozrela sa na mňa.

"Ty si ešte doma? Mal tu byť Mikey." zamumlala.

"To áno zlatíčko. Ale Mikey musel ísť preč ale budeš u takej tety. Neboj sa je veľmi dobra a určite si ju obľúbiš.

"Dobre" usmiala sa.

"Ale teraz už vstávať. Zaveziem ťa tam dobre? Lebo musím ísť do roboty." vzala som si ju na ruky a išla s ňou do jej izby, kde som ju prezliekla. Po polhodinke sme vyrazili k adrese, ktorú mi poslal Luke. Vystúpili sme. Chytila som Anabell za ruku a išla s ňou k dveram. Zazvonila som, vôbec sme nečakali dlho a otvorila nám už len z pohľadu milá usmievajúca sa pani. Predpokladam, že Lukiva mama.

"Dobrý, ja..." prerušila ma.

"Ty si Aurora, však? Luke mi ťa spomínal.

"Áno" usmiala som sa." A toto je Anabell. Ja už budem musieť ale ísť. Veľmi pekne vám ďakujem." s úsmevom som pohladila malú. "Poslúchaj ano?" dala som jej bozk na čelo a pomaly sa pobrala k autu a odišla do práce.

Hey guys!
Dúfam, že aa vám časť páči :)

Koment a vote ;)

I Promise |L. H.| ✔ Where stories live. Discover now