I Promise |L. H.| ✔

55

Pomaly som otvorila ťažké viečka a zvykala si na ostré svetlo. Pár krát som zažmurkala a následne si pretrela oči. Potichu som sa posadila, aby som nezobudila Luka a nohy som položila na studenú podlahu. Telom mi prebehli zimomriavky. Postavila som sa a prešla ku stoličke, kde som si zobrala Lukovú mikinu a prehodila si ju cez ramená. Opatrne som otvorila dvere a následne aj zavrela. Pomalým krokom som zišla do kuchyne, kde som si uvarila čaj.
Šálku s teplým čajom som si zobrala do ruky a vyšla som na záhradu. Posadila som sa na lavičku na terase a viac sa zabalila do Lukovej mikine. Kolená som si pritiahla k sebe a vydýchla som jeho vôňu z mikiny. Pritisla som viečka k sebe. Takto som chvíľu sedela a ani som si neuvedomila, že mi po líciach stekali slzy.

„Rory..." ozval sa Lukov chrapľavý hlas od dverí. Po krátkej chvíli som hlavu pootočila k nemu a utrela si slzy.
„Prečo plačeš?" naklonil hlavu. Bol opretý o rám dverí, vlasy mal rozhádzané na všetky strany, ale aj tak vyzeral neskutočne dobre. Na jeho otázku som len zavrtela hlavou, na čo sa on pohol smerom ku mne a drepol si predo mňa. Chytil moje ruky do tých svojich a pohľad uprel do mojich oči.
„Netráp sa kvôli tomu včerajšku." prstom mi hladil chrbát ruky.

„Keď to nejde Luke. Nikdy ti nebudem môcť dať to po čom túžiš. Nikdy ti nebudem môcť dať to, čo by ti dali iné ženy." zavrtela som hlavou a nechala slzám voľný pád. Trhane som sa nadýchla a vzlykla.

„Toto už viac nehovor. Vieš predsa, že vzťah nie je len o tom. Zlato, mám predsa teba a Bellu, kým som vás nemal bol som zničený. Pozri keď budeš pripravená, budeš. Keď nebudeš pripravená, tak počkám. Milujem ťa predsa." zotrel mi slzy a prstom mi prešiel po spodnej pere.
„Poď sem." usmial sa, sadol si vedľa mňa a pritiahol si ma do objatia.
„Milujem ťa." šepol mi do ucha a vtisol mi bozk na spánok. Hlavu som si oprela o jeho hruď a privrela oči. Hlavu si oprel o tu moju a pohmkával si mne neznámu pieseň.

„Maminka? Luke?" ozval sa hlások Belly od dverí. Usmiala sa keď nás zbadala a pribehla ku nám.

„No poď zlatíčko." vystrel Luke ruku a nechal nech si z druhej strany k nemu. Zahihňala sa a pozrela sa na Luka. „Vy moje dve princezné." usmial sa a vtisol bozk na čelo mne a Belle.

„A ty si náš princ?" zasmiala sa a hrala sa s vláskami.

„No samozrejme. Musím vás predsa chrániť. Tak ako maminku aj teba." usmial sa a pohladil Bellu po vlasoch.

„Maminka? Prečo si plakala?" pohladila má po ruke. Ja som sa zodvihla do sedu a prehrabla si vlasy. Prešla cez Luka ku mne a posadila sa mi na kolená.

„Ale kdeže zlatko." zasmiala som sa a potiahla nosom. „Len ťa veľmi ľúbim vieš?" zastrčila som jej vlásky za ucho a pohladila ju po líci.

„Veď aj ja teba maminka." zahihňala sa. „Aj teba Luke." schúlila sa mi na hruď a pozerala sa na neho.

„Však aj ja teba ty zlobidlo." zasmial sa. „Čo keby sme..." začala šepkať akože aby som ich nepočula, čo mi vytvorili úsmev na tvári. „...spravili maminke raňajky? Ale nesmie o tom vedieť, dobre?" žmurkol na ňu a Bella vypiskla a už sa k nemu nasťahovala, Luke si ju zobral na ruky a mňa pobozkal na líce. „Za chvíľu sme späť, mamina." usmial sa. Zahrialo má pri srdci, maminou má ešte nikdy nenazval a pre mňa to malo veľký význam. Len som prikývla a venovala im úsmev. Sledovala som Lukov miznúci chrbát a hihňajúcu sa Bellu. Mám tu najkrajšiu rodinu, o tom niet pochýb.

🌷
„Dobre, takže Bellu zavezieme k tvojej mame a..." chcela som si zopakovat náš plán odchodu na dovolenku, ale bola som prerušená Lukovymi perami na tých mojich.

„Nestresuj sa zlato, dobre? Všetko bude v poriadku." usmial sa a zapol kufor. Len som prikývla a nervózne sa usmiala. S Lukom odchádzame niekde do Európy, kde je sneh, ale odmieta mi povedať kde. Tajnostkár jeden.

„A nepovieš mi to teda?" zahryzla som si do pery.

„Nie, až na letisku." žmurkol na mňa a zasmial sa. „Ale je toto dlhy let s jedným prestupom." povzdychol si.

„Nevadí, zvládneme" usmiala som sa. Luke poznášal veci do auta a zbalil aj niekoľko potrebných veci pre Bellu.

„A nabudúce vezmete aj mňa!" dupla si nohou Bella a vyšpúlila spodnú peru.

„Samozrejme zlatko zasmiala som sa. No pod sem. Budeš mi veeelmi chýbať." objala som ju a pohladila. Luke sa tiež rozlúčil a na letisko nás zaviezol Lukov brat Ben, aby sme tam nemuseli nechávať auto.

„No dobre vy hrdličky." zasmial sa Ben a oboch nás objal. „A nieže bude za 9 mesiacov behať maly Hemmo!" zasmiala sa načo mu Luke uštedril päsť do ramena. Pokrútila som nad nimi hlavou a chytila Luka za ruku. Spolu sme prišli na letisko a Luke kontroloval tabuľu z odletmi. Ja som sa tak akurát mohla pozerať, keď som nevedela kam letíme. Usmial sa a pozrel sa na mňa.

„Práve nám hlásia let." zasmial sa. Započúvala som sa a takmer mi vypadli oči z jamiek.

„Ty si sa zbláznil Luke! Do Ženevy?" objala som ho a smiala sa.

"„Do ženevy letíme a potom ešte nejaké dve hodinky do Avoriazu...Francúzsko." šepol mi do ucha.

„Milujem ťa!" smiala som sa od radosti a pobozkala ho. „Milujem ťa." šepla som mu na perách a usmiala sa. Milujem ho najviac na svete.