41

296 22 5
                                    

Ráno som sa zobudila na jemný dotyk na mojej tvári. Jemne som sa pousmiala a zhlboka sa nadýchla. 

„Dobré ráno." šepla som, no oči som stále neotvorila. 

„Dobré." odpovedal mi Luke a vtisol mi bozk na čelo. Usmiala som sa a pomaly otvorila oči. Na Lukovej tvári sa pohrával úsmev. Vlasy mal jemne rozstrapatené, jednu ruku mal zapletenú medzi mojimi vlasmi a tou druhou sa podopieral. 

„Na také rána by som si vedela zvyknúť." s úsmevom na perách som prehodila a zdvihla k nemu hlavu. Luke mi na to nič nepovedal len ma pobozkal. Ruku som si vplietla do jeho vlasov a pritiahla si ho k sebe. Prevalila som ho na chrbát a obkročmo si naňho sadla.  Jeho ruky putovali po mojich bokoch až na môj chrbát. Usmiala som sa mu na perách a jemne mu zahryzla do spodnej pery. Perami som mu jemne prešla po krku. Na tele mu nabehli zimomriavky nad čím som sa pousmiala. 

Zrazu som sa ocitla na chrbte ja a on sa týčil nado mnou. Prilepil sa na moje pery a ja som mu oplácala jeho bozky. Rukami som mu prechádzala po jeho odhalenej hrudi. Odtiahol sa odo mňa a prstom mi prešiel po líci. Chytil moju dlaň do tej jeho a preplietol si prsty s tými mojimi. Venoval mi ešte jeden sladký bozk a ľahol si vedľa mňa. Otočila som sa k nemu a prstom mu obkresľovala jeho obrysy tváre. V tejto chvíli nám neboli potrebné slová. Zahryzla som si do pery a nespúšťala z neho pohľad. Našu krásnu chvíľu nám však pokazil môj poklad. 

„Ešte spíte?" povedala potichu Anabell. 

„Nie." usmial sa Luke. Otočila som sa ku nej a chytila ju za ruku. Vyskočila ku nám na posteľ a vopchala sa medzi mňa a Luka. Obidvaja sme sa naraz pozreli na seba s úsmevmi na tvárach. 

„Pôjdeme maminke spraviť raňajky." zasmiala sa Bell a pozrela sa na Luka. Luke sa zasmial, postavil sa z postele spolu s Bell, ktorá vypískla. Smiala som sa na nich. 

„Maminka môže ešte chvíľu oddychovať a my dvaja jej zatiaľ spravíme raňajky." usmial sa Luke a dal bozk Belle na čelo. Keď sa za nimi zavreli dvere, z tváre mi nemohol zmiznúť úsmev. S pohľadom upretým na stenu izby mi v hlave prebiehali obrázky z dnešného rána. Prstom som si prešla po pere a zavrela pritom oči. 

Nakoniec som sa posadila a prehrabla si vlasy. Pohľad mi padol na Lukove tričko, ktoré ležalo na stoličke. Musel byť včera večer oblečený keď si ku mne ľahol. Zo skrine som si zobrala čisté spodné prádlo, tepláky a zo stoličky Lukove tričko. Prebehla som do kúpelne, kde som sa osprchovala. Obliekla som si nachystané oblečenie. Keď som si cez hlavu prevliekala  Lukove tričko do nosa mi vbila jeho vôňa. Oblečená som šla do kuchyne, kde to rozvoniavalo. Oprela som sa o stenu sledovala tých dvoch. 

„Máš maminku rád?" spýtala sa Bella Luka a pritom kopala nohami ako to zvykne robiť vždy. 

„Samozrejme, že ju mám rád. Tak isto mám rád aj teba." stál za linkou a krájal zeleninu. 

„A máš ju rád, tak vieš. Hmm...napríklad moja kamarátka ma ocka aj maminku a oni sa veľmi ľúbia. A teraz bude mať aj bračeka možno. Máš ju tak rád? Tak ako by si bol môj ocko?" naklonila hlavu. Luke sa zastavil v pohybe a ja som takmer prestala dýchať. Pomaly sa otočil a pohľad mu padol na mňa. Chvíľu bol ticho a potom to povedal. 

„Áno." 

Dievčatá, ja sa vám tak nesmierne ospravedlňujem že som takmer rok (keď som videla kedy bola naposledy aktualizácia) Rok! zostala som sa zo seba sklamaná, že som nedodržala to že začnem pridávať. Dúfam, že som Vás nestratila ako čitateľky a ak áno tak čo už no je to moja vina. 

Avšak budem rada aj za tých pár hviezdičiek a komentárov :)

I Promise |L. H.| ✔ Where stories live. Discover now