I Promise |L. H.| ✔

62

O 2 mesiace

Dobre, pokiaľ sa tam objavia dve paličky som tehotná. Pokiaľ iba jedna je to planý poplach. Hovorila som si v duchu už asi štyri minútu dookola. Chodila som nervózne po kúpeľni. Chvalabohu Luke nie je doma, inak by som sa asi zbláznila. Pozrela som sa na hodinky, na ktorých už prešlo dávno päť minút. Pomalým krokom som prešla k umývadlu a načiahla sa po tehotenský test. Ešte raz som sa pozrela do zrkadla a snažila sa utvrdiť v tom, že to bol planý poplach. No tvrdenie sa mi vyvrátilo v momente ako mi oči padli na moje ruky, v ktorých som test držala. Srdce mi zrejme vynechalo úder a ruky sa mi spotili. Test mi vypadol z trasúcich sa rúk a ja som sa musela podoprieť o umývadlo. To nemôže byť pravda. Dve paličky. Pozitívny.

„Zlato si v poriadku? Bella mi povedala, že si už dlhšie v kúpeľni." zrazu sa ozval spoza dverí Lukov hlas. Čo tu dopekla robí? Veď mal byť ešte v práci.

„Uhm ja...áno som v poriadku len, len...za chvíľu prídem za vami." nervózne som povedala a rukou si prehrabla vlasy.

„Fajn, budem v kuchyni." už som len počula kroky smerujúce preč od kúpeľne. Absolútne netuším čo budem robiť a ako to hlavne poviem Lukovi. Zhlboka som sa nadýchla a test odložila do skrinky, tak aby ho Luke nenašiel.

Pomaly som vyšla z kúpeľne a šla do kuchyne. Luka som našla s hlavou v chladničke, nad čím som sa musela zasmiať.

„Čo tam hľadáš?" pousmiala som sa a prešla k nemu.

„Niečo pod zub." prešiel ku mne a pobozkal ma, tak ako to vie len on, nežne. Rukami mi prešiel po bokoch na zadok, ktorý stisol. Usmiala som sa nad tým a pohladila ho po líci. „Naozaj si v poriadku? V poslednej dobe si naozaj nesvoja." starostlivo sa mi zapozeral do očí.

„Áno som v poriadku." Len som tehotná. Pokúsila som sa o úsmev a uhla pohľadom.

„Vieš o tom, že mi môžeš všetko povedať." na to som mu len prikývla a znova sa naňho pozrela. Usmial sa a ešte raz ma pobozkal, potom sa vrátil ku chladničke a niečo si odtiaľ zobral. Ja som sa otočila na Bellu, ktorá sa hrala v obývačke. Pousmiala som sa nad predstavou, že by mala súrodenca a že by sa nám rodina rozrástla o ďalšieho člena. Rukou som si jemne prešla po ešte rovnom brušku, tak aby ma Luke nevidel.

„Luke." otočila som sa naňho „Potrebujem si niečo vybaviť v meste, nechám ti tu Bellu." pousmiala som.

„Jasné a čo potrebuješ? Mám ťa ísť zaviesť?" zahľadel sa mňa.

„Uhm nič dôležité. Nie zájdem sama." zobrala som si mobil zo stola a prešla ku dverám, kde som sa obula a zobrala si kabelku a kľúče od auta. Nemocnica nebola odtiaľto až tak ďaleko. Zaparkovala som teda tam a zhlboka sa nadýchla.

***

„Tak gratulujem, čakáte dieťatko." usmial sa na mňa doktor a podal mi vreckovky aby som sa mohla poutierať. „Prajete si fotku s ultrazvuku aj vytlačiť?" otočila sa na mňa na čo som ja len nemo prikývla. Po chvíli mi ju podal a ja som si ju opatrne vložila do kabelky, tak aby som ju nepokrčila.

„Momentálne ste v siedmom týždni a všetko sa zdá byť v poriadku. Pokiaľ nebudú žiadne komplikácie, tak sa uvidíme na kontrole o dva týždne. Samozrejme ak si chcete dieťa nechať." pozrel sa na mňa doktor.

„Samozrejme, že si ho chcem nechať." povedala som, aj keď som zatiaľ nevedela Lukovu reakciu. Po vypísaní všetkých papierov som sa pobrala domov. Po ceste som sa ešte zastavila na nákup. Fotku s ultrazvuku som vložila do malej darčekovej krabičky, ktorú som tiež kúpila. Rozhodla som sa, že to Lukovi poviem ešte dnes. Vošla som domov, kde bolo ticho, jediný hlas sa ozýval so spálne. Tašky s nákupom som vyložila v kuchyni a odišla do kúpeľne, kde som zobrala pozitívny tehotenský test a vložila ho do krabičky ku fotke. Prešla som do spálne a keď ma Luke zbadal, tak zložil mobil.

„Mama ťa nechala pozdraviť." usmial sa a objal ma. „Kde si bola tak dlho? Chýbala si mi."Zaboril si nos do vlasov a nadýchol sa.

„Um...niečo som ti priniesla." odtiahla som sa od neho a podávala mu krabičku hnedej farby previazanú bielou stuhou. Nechápavo sa na mňa pozrel a zamračil sa.

„Na niečo som zabudol? Dúfam, že nie na výročie." opatrne si zobral krabičku.

„Nie, na nič si nezabudol. Proste si ju otvor." posadila som sa na posteľ a čakala kým krabičku otvorí. Pripadalo mi to ako večnosť, keď rozväzoval stuhu. Stuha spadla na zem a pomaly otvoril krabičku. Najprv sa na mňa nechápavo pozrel a potom zobral do ruky tehotenský test, zrejme až potom si všimol snímku z ultrazvuku, lebo sa trhane nadýchol a pootvoril pery. Trasúcimi rukami si vytiahol snímku a zapozeral sa na ňu a pousmial sa. V tomto momente mi padol naozaj veľký kameň zo srdca.

„To je náš drobec?" so slzami v očiach sa na mňa pozrel a ja som len nemo prikývla. „Pane bože Rory ja budem otcom!" zasmial sa a vtiahol si ma do objatia a rozplakal sa. „Ja budem otcom." šepol mi do vlasov a tvár si zaboril do môjho krku.

„Neplač Luke, lebo rozplačeš aj mňa a mal by si vedieť, že so mnou potom hádžu hormóny." zasmiala som sa, pričom mi slzy tiekli dolu tvárou.

„Ako dlho to vieš?" odtiahol sa odo mňa a poutieral si slzy.

„Dnes, keď si prišiel z práce, tak práve vtedy som to zistila a teraz som sa vrátila od doktora. Aj keď, mala som taký zvláštny pocit už pred pár týždňami a do toho keď mi to meškalo som vedela čo sa deje. Už som raz bola tehotná a presne som mala taký zvláštny pocit v sebe, ktorý ti ja ani neviem opísať ale som to proste vedela." usmiala som sa. „Len som sa bála ako to vezmeš ty." pohladila som ho po líci.

„Milujem ťa." usmial sa a pobozkal ma. „Aj túto našu fazuľku." rukou mi prešiel na podbruško a jemne ma tam pohladil nad čím som sa usmiala. Už som raz tehotná bola, ale tento pocit som nezažila. Nezažila som ten pocit a moment, kedy som to mohla povedať mužovi a tešiť sa spolu s ním z nášho bábätka.

Ahojte, tak teda je to tu! 😄1044 slov dobre som sa hecla 🙈😁

Príbeh sa nám pomaly ale isto blíži ku koncu 😔
Som rada, že ho ešte stále pár z v vás číta ❤️ a dúfam, že sa vám časť páčila.

Budem rada za každý komentár a hviezdičku 😊