My Perfect Idiot (Calum Hood)

4.

Ležím na posteli a opäť pozerám do blba.Som ponorená v svojich myšlienkach,v ktorích sa však vôbec nevyznám.
Čo sme ti urobili ?
Neviem prestať myslieť na túto otázku a dosť ma štve to,že na ňu sama nepoznám odpoveď.
Pípol mi mobil a tak som ho opatrne vytiahla von z vrecka.
Calum Hood vám odoslal žiadosť o priateľstvo!
Pretrela som si oči a uistila sa,že to čo som práve prečítala je pravda.
Prijať to,alebo..Neviem či je to dobrý nápad.
Nechala som to tak a po schodoch zišla dolu do kuchyne.
„Dáš si večeru?" opýtala sa starká a ja som súhlasne prikývla.Bola som strašne hladná.
Podala mi tanier s palacinkami a prisadla si ku mne.
„Aký si mala deň?" usmiala sa.Keď zabudbem na poslednú hodinu a to,že som musela byť poškole s Calumom,tak fajn..
„V pohode.A ty?"
„Čo ja..Ja sa mám stále rovnako" zasmiala sa a ja s ňou,i keď to bolo tak trochu na silu.
„No porozprávaj mi niečo.Stále si iba zavretá v izbe a ja o tebe ani nič neviem.." Zhlboka som sa nadýchla.Takýto zdĺhavý rozhovor som nečakala.
Rýchlo som jej niečo povedala a keď som dojedla,poďakovala som za večeru a odbehla do izby.
Kde mám mobil?! Úplne som zabudla na tú žiadosť.
Napokon som sa rozhodla,že mu to príjmem.
Hneď ako som tak urobila,mobil som hodila na posteľ a pobrala sa do kúpeľne.
Vyzliekla som sa a vošla do sprchy.
Keď som z nej vyšla,prezliekla som sa do pyžama vrátila sa do izby.
1 nová správa..
Otvorila som messenger a skoro som dostala infarkt! Napísal mi Calum..
On: Ahoj
Ja: Neni pre teba trápne písať si s divným dievčaťom?
Skúsila som ho podpichnúť.Bola som zvedavá,ako zareaguje.
On: Prepáč ak som ťa náhodou urazil,ale pochop ma..
Ja: Mám pochopiť to,že si si ma po 4 rokoch zo dňa na deň všimol? Sorry ale chceš odo mňa veľa
On:Prečo o domňa čakáš len to zlé?
Videné..
Nevedela som,čo odpísať.
Ľahla som si na posteľ a prikryla sa perinou.
Dlho som ešte premýšľala nad všetkým,čo sa dnes stalo,až som napokon zaspala.
Ráno ma zobudil starkým milí hlas.
„Zlatko vstávaj.Máš tu návštevu!" pohladila ma po vlasoch a ja som si pošúchala oči.
„Koho?"
„Lucy prišla..Ževraj sa potrebuje porozprávať,tak som ju pustila dnu"
„Povec jej,že za päť minút som dole" povedala som a ihneď sa postavila.
Pozrela som sa do zrkadla a čo som nezistila? No to,že vyzerám ako zombie.V podstate ako každé ráno..
Zo skrine som vytiahla šedé tepláky,čierne tričko na ramienka a svetrík.
V kúpeľni som sa prezliekla a spravila zo seba človeka.Teda aspoň čiatočne.
V obývačke už na mňa čakala Lucy s šálkou v ruke.Bála som sa,čo bude chcieť..