My Perfect Idiot (Calum Hood)

19.

Celý deň som sedela v izbe na posteli a napchávala sa jedlom počas pozerania filmu.
To nie je ono keď som tu sama..Dnešok išiel hrozne pomaly.
Asi to bolo tým,že som sa hrozne tešila na večer.
Napokon som sa dočkala.
Bolo presne 17:00 a ja som práve podišla ku skrini,s úmyslom vybrať niečo ako tak k svetu.
Po dlhšom rozhodovaní som zvolila obyčajné čierne skinny jeans,biele tielko a modrú károvanú košeľu.
V kúpeľni som sa do toho navliekla a pustila sa do česania.Bože..Chcelo by to zmenu..Modrá farba začínala miznúť.Bola zo mňa skoro blondínka.Ehm.Tak to nedovolím!
Pozrela som sa na hodinky.
17:20..
Takžé.Otvorila som skrinku,do ktorej som vkladala všetku svoju nádej.Dúfala som,že v nej nájdem nejakú farbu na vlasy..
Jednu som našla no bola zelená.Chvíľku mi trvalo kým som sa s tým zmierila,no konečný výsledok dopadol ku podivu úžasne.Nevyzeralo to ako obyčajná zelená..
Keď som sa doupravovala a sadla si na gauč,niekto zazvonil.Nadšene som vstala a pribehla ku dverám.
„Ahoj" usmiala som sa na Cala.On na mňa civel s otvorenými ústami.
„A-h-ahoj!" vyšlo z neho napokon.
„Čo je? Je to moc zlé?"
„Nie len..Neviem si pomôcť,ale pripomínaš mi Mikeya!" Zasmiala som sa a on tiež.
„Môžeme ísť?" opýtal sa a ja som prikývla.
Myslela som,že pôjdeme do nejakej reštaurácie,no ako vidím,mýlila som sa.
„Kde to sme?" opýtala som sa nechápavo.Stáli sme pred nejakým domom.
„U mňa..Tedá u mojich rodičou keďže momentálne bývam s chalanmi.." Čože? On ma zobral ku nim domov?
„T-to nie..Nechcem otravovať tvojich rodičov" uchechtol sa.
„Nie su tu." Tak teraz som bola zmätená ešte viac.
Vošli sme dnu,kde to vyzeralo tak..Pekne.Bolo to tam útulné.
„Poď so mnou" povedal a usmial sa.Ten úsmev..Aw.Je tak sladký.
Držal ma za ruku a viedol dlhou chodbou ku skleneným dverám.
Pred tým,ako ich otvoril, mi rukami zakryl oči.
„Ale no ták Cal nemám rada prekvap-" Dala som mu preč ruky a ostala v nemom úžase..Zistila som,že ma zaviedol na terasu.
Všade boli zapálené malé sviečky,porozhadzované lupene ruží a v strede stôl plný jedla.
„Č-čo? T-to všetko si urobil kôli mne?" objala som ho.
„Áno.Iba kôli tebe" povedal a stisol ma.Zbožňujem ho! A možno..Možno k nemu cítim aj niečo viac.Nie možno.Určite! Milujem ho a teraz som si to konečne priznala.A však je tu jeden problém..Bojím sa mu to povedať.Čo ak to tak on necíti.Celé naše kamarátstvo by som iba pokazila.
Nová časť :) Snáď sa páčila :)