My Perfect Idiot (Calum Hood)

26.

Práve vychádzame s Calom z nemocnice.Konečne.
Čo sa týka Kathy,je to blázon.Bola som prekvapená,že ma nezbila,i keď sa o to tak trochu pokúšala.
„Počkáj pomôžem ti!" navrhol sa Cal a ja som sa usmiala.
Cestou domov som nabrala odvahu opýtať sa ho na to,prečo povedal že s ním chodím.
„Mno..Ja..Je to blbé.Nemôžeme na to zabudnúť?" Tak to teda rozhodne nie.
„Povec mi to.Ja to chcem vedieť" Boli už pred domom a tak zastavil.
„Ja..Proste..Už ti to musím povedať! Ale myslím,že toto to povie za mňa lepšie!" povedal a...Pobozkal ma! On ma naozaj pobozkal! Nečakala som to takže som zo začiatku nespolupracovala,no po chvíľke sa to všetko zmenila.Bol to krásny pocit..Ani to neviem opísať.
Keby nám nedochádzal kyslík,pravdepodobne by sme sa od seba neodtrhli.
Stále som bola v šoku a nedokázala som sa ani pohnúť.On vyzeral podobne.Pozerali sme si do očí a on mi dal pramienok vlasov za ucho.Nežne ma pohladil po tváry.
„Milujem ťa" Ani vo sne by ma nenapadlo,že mi to povie ON.
Calum Hood!
Nezmohla som sa ani na slovo a tak som ho iba objala.
-----------
Večer,keď som si zapla na notebooku film,no v tom momente mi niekto napísal.Pretočila som nad tým očami a otvorila messenger.
Cal:Pozri sa z okna
Ja: Čože?
Cal:Proste sa pozri
Poslúchla som ho a podišla k veľkému oknu.
„Čo tu robíš?" Stál dole a usmieval sa,akoby nič.
„Chcel som ťa vidieť."
Zmätene som sa poobzerala po izbe.Tu ho predca nemôžem len tak pustiť uprostred noci.
„Necháš ma tu len tak stáť aleb-"
„Idem dole počkaj" povedala som a zo skrine vytiahla kabát.
Už ostáva iba jedna vec.Dostať sa von tak,aby ma nezbadala starká.Ešte že mám v izbe okno,však?
Opatrne som preskočila na strom a potom už iba zliezla dolu.
Cal na mňa vyvalil oči a potom sa uchechtol.
„Nevedel som že si spiderman"
„Ty toho o mne ešte veľa nevieš"
Uškrnul sa a priblížil sa ku mne.Opäť spojil naše pery.
----------
Ruka v ruke sa prechádzame po nočnej ulici.Stále sa z toho neviem vspamätať..Akoby sa mi to všetko snívalo.Toto by bol najkrajší sen za celých 19 rokov môjho života..
Zastali sme v strede cesty.Zdá sa mi to alebo sa naozaj stále bozkávame? Nuž..Neprekáža mi to.
Po dlhom bozku som sa od neho odtiahla a uškrnula sa.
„Na niečo si zabudol" Nechápavo sa na mňa pozrel,no potom mu to pravdepodobne doplo.
„Prepáč..Takže!" odkašľal si.„Oficiálne ťa pozývam na naše prvé rande.Zajtra o ôsmej večer ťa vyzdvihnem" Zasmiala som sa a ja dala mu pusu..
Nová čásť^^ Ták čo myslíte? :D Už bolo aj na čase,však? :D