My Perfect Idiot (Calum Hood)

29.

„Chceli by sme,aby si sa k nám nasťahovala.K nám do Londýna" Až mi zabehlo.
„Kde?" opýtala som sa nechápavo.
„My vieme že je to trošku ďalej,ale pochop nás.Nechceme ťa tu nechať samú.." Do Londýna? Robia si zo mňa srandu? Nemôžem sa len tak odsťahovať.Nie teraz,keď som sa dala konečne dokopy s Calom.
„Ja,ja neviem.Mám tu všetko.." Všetko okrem rodiny.
„Samozrejme že ťa do ničoho nebudeme nútiť,máš predca 19 ale..Aspoň nad tým popremýšľaj"
„Dobre..Ale nič nesľubujem.Ideme už?" Dohodla som sa s nimi,že dnes prespia u nás..Teda vlastne u mňa.
Všetci sme sa napachali do jedného auta a spoločne vyrazili.Navygovala som ich a bola som zo seba dosť milo prekvapená.Vďaka mojim orientačným schopnostiam sme sa tam dostali za necelých desať minút.
„A sme tu" zahlásila som.Vošli sme dnu.
„Héj zlato ukázala by si mi to tu?" Agrh.Dobre..Obľúbila som si ich všetkých,až na Josha.Mám pocit že je úchyl.Stále sa mi čumí na zadok.
„Nehovor mi zlato,lebo ťa môj frajer nakope do tej tvojej prdele!" zasmiala som sa nad jeho výrazom keď som povedala ' Môj frajer '.
„No ták deti! Poďte! Je čas na filmový večer!" skríkla Adel a vyšla z kuchyne s pukancami.Kedy to sakra stihla?
A čo je filmový večer.
„Ema vysvetli Mii,o čo ide" Ema..Ema je super dievča.Správa sa milo a nevyzerá ako tie namyslené pipky.
„No.Takže filmový večer..Jeden deň v týždni si večer celá rodina sadneme do obývačky,zapneme si spoločne nejaký film a vychutnávame si rodinnú atmosféru.Je to naozaj dobré."
Fúha.Tak toto ja nepoznám.Ale príde mi to ako vec,pri ktorej si všerci uvedomia,aká je rodina dôležitá.
„Dobre.Idem ešte napísať Calovi..Počkáte na mňa?" Všetci prikývli a tam som rýchlo vybehla hore.
Ja:Ahoj..Mám úžasnú rodinu :)
On: Naozaj? To som rád
Ja: Cal? Mám problém..
On:Počúvam :)
Ja: Chcú,aby som sa s nimi odsťahovala do Londýna..A ja nad tým naozaj uvažujem.
On: Toto mi nemôžeš urobiť..:/
Ja: Vieš čo? Ja sa ešte rozhodnem..Zajtra ráno sem príď pa
On: ahoj :(
-----------
Ráno okolo ôsmej sa po celom dome rozľahol zvonček.Vedela som,že prišiel Cal aj keď ma to zaskočilo.
Išli sme von sa prejsť.Doma sa už balilo a tak by nebolo vhodné priniesť ho tam.
„Tak ako si sa rozhodla?" opýtal sa po chvíli.
„J-ja..Prepáč mi to" po tváry mi stiekli prvé slzy.Ja to asi nezvládnem.
Objal ma,no videla som že nie je v pohode.
„Milujem ťa Mia..M-môžeme si písať alebo..-" prerušila som ho.
„Cal nie..Vzťah na diaľku? To by nám nevydržalo..B-budeme sa musieť rozísť" už som plakala úplne.
„To,to nemôžeš myslieť vážne.."
„Zabudni na mňa.Zabudni na všetko,čo sme spolu zažili.Zabudni na všerko spojené so mnou.Bude to tak lepšie"
„Môžem ti sľúbiť hocičo,no toto je jediná vec,ktorú pre teba nemôžem urobiť" S uplakanými očami som sa na neho pozrela a pobozkala ho.
„Zbohom Cal.."