10.

120 16 2
                                    

Sedíme oproti sebe a ani jeden z nás nemá čo povedať.
Zrazu mu začal zvoniť mobil.
Vytiahol ho z vrecka a prijal hovor.
Ani som nevnímala,čo hovorí.Bola som úplne mimo z jeho prítomnosti v mojej izbe.Keď zložil,pozrel sa na mňa.
„Kto volal?"
„Ash.Musím ísť za ním a Lukeyom." Vyzeral naštvane a mňa dosť zaujímalo,prečo MUSÍ..
„Musíš iba zomrieť!"
„Prosím ťa.Takú radosť by som ti predca neurobil!"
„Si vtipný.." uchechtla som sa „Ale čo ak ťa nepustím?" Toto odo mňa asi nečakal.A ak sa mám priznať,sama neverím tomu,že som to povedala nahlas.
Calum
„Ale čo ak ťa nepustím?"
Vduchu som sa usmial.Naozaj to povedala? Ona?
"Tak to potom vysvetli tým dvom ty!" zasmiala sa.Vyzerala krásne..
„Dobre.Daj mi mobil!" Nadvihol som jedno obočie a vytiahol mobil.
„Voláš!" povedal som a podal jej ho.
„Ash?"...„To ma nezaujíma!"...„Aj ja ťa milujem,ale neprerušuj ma stále!....„Sklapni a počúvaj ma! Cal po vás nepríde! Má niečo dôležitejšie na práci!"...„To je už váš problém"...„Dobre! To mi povieš inokedy! Ahoj"
Zložila a usmiala sa.
„Vybavené!"
„Čím ďalej,tým viac ma prekvapuješ"
„Som proste úžasná!"
„A egoistická..Moc sebavedomá a-" prerušila ma.
„A inteligentná,vtipná,krásna.." zasmiala sa.
„Krásna si.To máš pravdu.." Úsmev z tváre jej zmyzol.Odvrátila odomňa zrak a nastalo to,čo som nechcel.
Ticho.Hnusné,trápne ticho!
„Mia? Môžem sa ťa niečo opýtať?" Neisto prikývla.
„Naozaj Miluješ Asha?" začal som sa smiať,aby som uvoľnil atmosféru,ktorá bola dosť napätá.
„Jasné že áno.Kto by ho nemiloval prosím ťa." Tvárila sa tak neutrálne.Tak či tak som vedel,že to nemyslí vážne.
„Nemiluješ ho!"
„Ale áno!"
Takto sme sa hádali asi desať minút.
„Aj tak viem,že miluješ mňa a nie jeho!"
„A že ja som sebavedomá!" uchechtla sa a buchla ma do ramena.
--------
Mia
Je presne 19:42 a my sa stále rozprávame.
„Asi by som už mal ísť" povedal zrazu a ja som sa mu doslova hodila okolo krku.Spadli sme na zem tak,že som na ňom ostala ležať.
„Nieee! Ostaneš tu!" Chytil ma za boky a mnou prešiel 'mráz'.
„Rád by som,ale tvoja starká by-"
„Kašli na ňu! Poď so mnou!" vstala som z neho a ťahala ho do kuchyne.
„Starká? Cal tu dnes prespí!" oznámila som jej a ona sa opäť zamračila.
„Poď sem na chvíľu!" povedala a mne neostalo nič iné,ako poslúchnuť ju.Cal ostal v kuchyni,zatiaľ čo my dve sme išli do druhej miestnosti.Cítila som sa trápne.
„Ako si to predstavuješ?!" okríkla ma.Takúto som ju ešte nevidela.
„Čo je?"
„Včera ten červenovlasý,dneska tento..Kto bude ďalší?"
Týmto ma vážne naštvala a zároveň aj urazila.Je smutné,keď si o vás myslí starká že ste ku*va.
So slzami v očiach som sa rozbehla do kuchyne za Calom.Ten tam však už nebol..Nechal po sebe iba odkaz..
Nová časť :) Chcela som ju vydať skôr,ale akosi nevydalo no..:D Škola a ták..:D Dúfam že sa páčila :)

My Perfect Idiot (Calum Hood)Kde žijí příběhy. Začni objevovat