My Perfect Idiot (Calum Hood)

20.

Celý večer bol tak..Úžasný.Pozorovali sme hviezdy,čo pravdepodobne Cala nezaujalo.Chytil ma do náručia a utekal niekde preč.
„Pusti má!“ kričala som na neho pomedzi smiech.
„Ako si želáš“ povedal véľmi milo a hodil ma do bazéna.
„Toto ti nedarujem!“ zasmiala som sa a vyšla von z vody.
Celá premočená som sa s ním začala naháňať.
„Cal?“ zakričala som,pretože som ho nevedela nikde nájsť a táto hra sa mi prestávala páčiť.
„Cal! Kde si?“ opatrne a potichu som otvorila dvere do obývačky,no keďže tam bola tma,videla som veľké..💩
Prechádzala som popri nejakej skrini,keď v tom..
„Baf!“ Vybafol na mňa zpoza nej a mňa skoro vystrelo.Spadla som na zem a o niečo si buchla hlavu..Ďalej si už nepamätám nič iné,iba tmu.
Prebudila som sa v neznámej miestnosti,s bielimi stenami.Okolo mňa boli samé prístroje a v mojej ruke infúzka.Ja som v nemocnici?
S prižmúrenými očami som sa obzrela po izbe.
Vedľa mojej posteľe sedel Cal a nervózne poklepkával nohou.
„C-Cal? Č-čo tu robím?“ vyšlo zo mňa napokon.Hneď sa na mňa pozrel.Vyzeral dosť vystrašene.
Jemne ma pohladiľ po ruke a posnažil sa o úsmev.
„T-ty žiješ!“ vykríkol radostne a následne vybehol na chodbu.O chvíľku sa vrátil s nejakým týpkom v bielom plášti.
To je doktor Miuška..Doktor..
„Pán Hood! Ja viem že z toho máte radosť,ale mohli by ste sa upokojiť a na chvíľku nás nechať o samote?!“ Cal už nestihol nič povedať,pretože mu doktor zabuchol dvere pred nosom.
„No čo? Ako sa máte slečna Scottová?“ To má nejakú úchylku hovoriť každému priezviskom či čo?
„Ako som sa sem dostala?“ Otázka 'ako sa máte' sa mi zdala tak zbytočná..
„To nech vám vysvetlí váš priateľ..Teraz potrebujem aby ste mi povedala,ako sa cítite.“ Priateľ?To čo im preboha povedal?..
„Je mi dobre.Mohla by som sa porozprávať s priateľom?“ Hah! To slovo je tak vtipné.
„Jasné.Ak niečo budete potrebovať,zazvonte.“  usmial sa a odišiel.Do mojej izby sa ihneď napratal Cal.Sadol si ku mne a zamračil sa.
„Ten doktor je veľmi nesympatický!“ zahlásil a ja som sa zasmiala.To som však nemala robiť.Strašne ma zabolela hlava.
„V pohode?“ opýtal sa a ja som prikývla.
„Povieš mi už,čo také sa stalo keď som skončila v nemocnici?!“ zvýšila som hlas a on sa zhlboka nadýchol a uhol pohľadom.
„Mnó..Tak..Ja..“ zakoktal sa.
„Tak už hovor!“
„Ja..Tak trochu som ťa nastrašil,ty si sa zľakla,spadla si na zem a popri tom si si buchla hlavu o rok krbu..A tak som ťa odviezol sem.“
„Ty si taký deb-“ prerušil ma.
„Á-ále neboj.Vyzerá to len na pár škrabancov!“ Je tak zlatý keď je nervózny a zmätený..
Ták a je tu nová časť^^