My Perfect Idiot (Calum Hood)

8.

„Tak??" zvýšila som tón.
„Rozdali sme si to spolu! Bola si fakt úžasná! Musíme si to zopakovať!" On si zo mňa uťahuje? Civela som na neho a nedokázala zo seba vydať ani hlások..V tom ma jemne buchol do ramena a zasmial sa.
„Bóže robím si srandu!"
Spadol mi kameň zo srdca.
„Zabijem ťa!" zamračila som sa a hodila po ňom vankúš.
„1:0 pre mňa" cmukol na mňa.
Mám chuť prisať sa na jeho pery no..
Čo to do mňa vošlo?!
„Hood!" zkríkla som ked som zacítila ako mi do hlavy vrazil vankúš.
„Vojna?!" uškrnula som sa a hneď do neho hodila pár vankúšov.
Neskôr..
„Héj! To je proti pravidlám!" kričal po mne Cal zatiaľ čo ja som na ňom obkročmo sedela a šteklila ho.
Zrazu sa rozleteli dvere.
„Ste normálny?!" okríkol nás Mike,ktorí sa držal za hlavu a tváril sa,akoby mal čoskoro umrieť.
Obaja sme sa na neho pozreli a zasmiali sa.
„Ako to,že tebe nie je zle?" opýtal sa ma nechápavo Mike.
„Kamó..Keď nevieš piť,nepi!" uchechtla som sa a poslala mu vzdušnú pusu.Iba nado mnou pretočil očami a odkráčal preč.
---------------
Ležím s Calom na zemi a pozorujem strop.
„Môžem sa ťa niečo opýtať ?" prerušil po chvíli ticho.Prikývla som a on spustil..
„Včera si mi na otázku či nepôjdeme von odpísala,že nie,ale zajtra by to šlo.Prešiel deň a tak by si mala splniť to,čo si napísala!Takže?" Hovoril to tak vážne,že sa na tom nedalo nesmiať.
„Nechce sa mi ísť s tebou von" Trošku som ho podpichla.Zatváril sa urazene.
„S Mikeyom sa ti ísť chcelo a so mnou nie?! Au..To bolelo.." Chytil sa za srdce.
„Mike je Mike." mykla som plecami.Nadvihla som kútik úst.
„Urazila si ma! Nebudem sa s tebou hrať!"
„Niééé!" objala som ho „Prepáč!"
Calum
Objala ma.
Ona ma naozaj objala! A to som si myslel,že dnešok už ani nemôže byť krajší.
Stále ma drží v pevnom objatí a nevyzerá to tak,že by ma chcela pustiť.
Nabral som odvahu a svojimi rukami som ju jemne pohladil po chrbte.
Už zase..Opäť sa ma zmocnil ten divný,pre mňa neznámy pocit.
„Cal?" Nie! Prečo to musela prekaziť?
„Áno?"
Odtiahla sa a venovala mi jeden z jej mnohých úsmevou.Tento bol však iný..Výnimočný.
Bol venovaný iba mne.
Stále ma drží za plecia a hľadí mi do očí.
„U-už by som mala ísť.Starká sa bude báť.." Vyšlo z nej po chvíli.Toto mi nemôže urobiť..
„Odprevadím ťa?"
„Netreba.Veď je to kúsok."
Stojím vo dverách a pozerám sa,ako odchádza.
„Počkaj Mia!" zakričal som a ona sa otočila.
„O ktorej dnes? Teda ak vôbec chceš ísť.."
„O tretej pred mojim domom..Ahoj"
Posledný krát som sa na ňu pozrel,a zavrel dvere.
Hlavou som sa o ne oprel a prehrabol si vlasy.
Musel som vyzerať ako feťák,pretože som sa hrozne priblblo usmieval.
Ale veď..Mal som na to dôvod! Dôved menom Mia!
Dúfam že sa nová časť páčila :) Čo na to hovoríte? :D