My Perfect Idiot (Calum Hood)

28.

Už sú to tri dni od starkynej smrti.
Je toho na mňa strašne veľa..
V ten deň mi zavolala nejaká pani.
Vysvetlila mi,kto je a to ma dorazilo už úplne.
Je to moja teta..Prečo mi starká zatajila,že okrem nej mám aj inú rodinu? To sa už asi nikdy nedozviem.
----------
Dnes je pohreb a zároveň deň,kedy po prvý krát uvidím svoju rodinu.
„Cal? Môžeme ísť?“ opýtala som sa ho a on prikývol.Tá čierna mu fakt pristane..
Pobozkal ma a otvoril mi dvere do auta.
Sadla som si na miesto spolujazdca a on za volant.
Keď sme dorazili na miesto,vystúpili sme a on ma objal.
„Zvládneme to“ povedal.Som tak šťastná že ho mám.Je mojou oporou.
„Mia?“ Chytil ma niekto zo zadu a ja som sa zľakla.
Bála som sa otočiť pretože som vedela,kto to je.Nadýchla som sa a odvážila sa otočiť.
Stála predo mnou mladá žena,ktorá ma hneď objala.
Popri objímaní som sa rozplakala.Už zase.
„Ani nevieš aká som šťastná že ťa vidím!“ povedala roztraseným hlasom.
Mala som toľko otázok,no nebola som schopná zodpovedať ani na jednu.
-------
Po pohrebe sme vyšli von z budovy a ja som sa začala opäť objímať s Calom.Dneska je nejaký objímací deň.
„Ehm..Mohla by som si ju na chvíľku požičať?“ opýtala sa Caluma moja..Teta.
„To je tvoj frajer?“ opýtala sa.Nie môj syn -.-
„Hej..Mohl..Mohla by som sa niečo opýtať?“
„Jasné“ odvetila.
„Mám aj inú rod-rodinu?“ moje oči nechceli prestať plakať.
Jemne sa usmiala.
„Máš“ jej oči sa zaslzyli.„Zobereme ťa na obed.Teda ak chceš“ Prikývla som.Chvíľu sme sa ešte rozprávali,no potom som si spomenula na Cala.Mala by som mu povedať,že na mňa nemusí čakať.
„Láska? Idem s nimi na obed tak..“
„Chápem.Ale myslíš,že je to dobrý napád?“
„Či dobrý? Po toľkých rokoch mám možnosť spoznať rodinu,ktorú som nikdy nemala..“
„Ako chceš“ dal mi pusu.„Ozvy sa mi ahoj“
„Ahoj“
------------
Sedím s tetou v aute,no mám z toho divný pocit.Ani neviem ako sa volá.
„Prepáč..Zabudla som sa ti predstaviť.Som Adel.“
„V pohode..Kde ideme?“ opýtala som sa nervózne.Neviem kto tam bude..
„Do reštaurácie.Už nás očakávajú“
Mala pravdu.Keď sme vošli do reštaurácie,za veľkým stolom sedelo päť ľudí.
Jeden muž,pravdepodobne manžel Adel,dve malé deti a dvaja puberťáci.Samí chalani,iba jedno dievča.Aspoň že tak.
Mala som zmiešané pocity.Na prvý pohľad vyzerali ako šťastná rodinka.
Sadla som si k chalanovi,ktorí mohol mať približne tak isto ako ja.
„Mami? To je moja nová sesternica? Je fakt sexy“ Ako vidím,lichotenie zvláda na 1 s *.
-----------
Keď som sa s nimi zoznámila bližšie zistila som,že sú úplne úžasný.
Za tých pár hodín som si ich obľúbila a podľa ich správania aj oni mňa.
„Miuška máme pre teba návrh a boli by sme radi,keby si súhlasila“ prihovorila sa mi milo Adel.
„Počúvam“
„Chceli by sme,aby si sa nasťahovala k nám..K nám do Londýna“ .....
:) Ták je tu predposledná časť :)