My Perfect Idiot (Calum Hood)

27.

„Starká? Nevieš kde mám tú červenú košeľu?" zakričala som na celý dom.
„V kúpeľni" odvetila mi a ja som z mojej izby rýchlo prebehla do kúpeľne.Tam som sa prezliekla,učesala,umyla..Veď to poznáte.
Tento krát som na seba nastriekala snáď pólku voňavky.
„A kdeže si sa mi vybrala?" opýtala sa ma starká,keď som bola na odchode.Rýchlo Mia..Vymysli si niečo!
„Idem von" Tak nečakané,však?
„Ach." vzdychla si.„Uži si to tam." usmiala sa na mňa a dala mi pusu na líce.
Je presne 8:00 a ja sa už vítam veľkým bozkom s Calom.
„Chýbala si mi" povedal a ja som cítila,ako sa červenám.
„Aj ty mne..Kde vlastne ideme?"
„Prekvapenie" uškrnul sa.No zbohom.To neznamená nič dobré.
Celú cestu sme sa držali za ruky a rozprávali sa o všeliakych veciach.Je zaujímavé,že sa stále máme o čom baviť.
„Zavri si oči"
„Al-"
„Prosím" Tak fajn..Urobila som to,čo mi kázal.
Jemne ma chytil za ruku a viedol ma.
„Už môžeš"
Pááni.A ja som sa čudovala prečo ideme po chodoch..Aj ako sa mi podarilo nespadnúť.
Zaviedol ma na strechu jednejnstarej budovy.Možno to neznie moc dobre,no naživo to vyzeralo naozaj krásne.
Je odtiaľto totižto výhľad na celé mesto.A aj nočnú oblohu.
„T-ty si..Úžasný!" skríkla som a doslova sa mu hodila okolo krku.
„Nie.To ty si úžasná"
Sadli sme si na okraj strechy a chytili sa za ruky.V tom sa Cal postavil a ja som zase nič nechápala.
„Čo to robíš? Sadni si" povedala som pomedzi smiech,pretože si išiel kľaknúť,čo napokon aj tak urobil.Snáď ma nechce požiadať o ruku.
„Mia Scottová! Staneš sa mojou priateľkou?" Aw.Toto bolo tak..Romantické.
„Popremýšľam o tom" Uchcechtla som sa a on odul spodnú peru.
„Jasné že áno ty hlupáčik!"
-------------
Dnešok bol naozaj super.Celý večer sme strávili na streche pozorovaním hviezd,bozkávaním sa a podobne.Napokon ma odprevadil domov.
„Tak ahoj" povedala som a on sa zamračil.
„Ja ťa nechcem pustiť"
„Tak poď k nám" Usmiala som sa a on prikývol.
V dome sa svietilo,čo bolo divné pretože bolo 00:03.Starká už o takomto čase spí.
Možno zaspala v obývačke.
Cal vošiel prvý a navrhol,že sa pôjde pozrieť po dome.
„M-mia?" Jeho hlas znel vystrašene,čo ma znepokojilo.Ihneď som ku nemu pribehla a to,čo som zbadala ma odrovnalo.
„S-s-starká?.." Ležala na zemi a ja som vedela,že už je neskoro..
„Z-zavolaj sanitku! Rýchlo!" okríkla som Cala.
O chvíľu pred naším domom zaparkovala sanitka.
Bola som celá uplakaná tak jeden zo záchranárov poprosil Cala,či by ma nezobral von.
Sedíme na schodoch a ja sa topím v slzách..
„Je mi ľúto..Ale vaša stará mama zomrela.."
Toto nemôže byť pravda.Ona predca nebola chorá..Alebo áno?
Tak táto časť je taká šťastno-smutná..No nič.Pomaličky sa blížime ku koncu😄😄