Tretíkrát som skontrolovala čas na displeji môjho týždňového iPhoneu. Predošlý mobil skončil po nešťastnej udalosti s vrabcom roztrieskaný na asfalte pod balkónom. Nemôžem za to, že mi vták vletel do bytu! Hodila som po ňom prvú vec, ktorá sa mi dostala pod ruky. Nanešťastie pre moju peňaženku to bol pomerne drahý mobil. Ale letel nádherne, to sa mu musí nechať.
Meškali. Nervózne som prestupovala z nohy na nohu, už mi trnuli ruky od neustáleho držania papieriku.
Evan si to hneď všimol. Poznal ma až príliš dobre. Chytil sa môjho pleca a pousmial sa.
„Upokoj sa! Bola si bez nich len týždeň. Občas si od seba musíte oddýchnuť. Mimochodom, hodinky máš aj na ľavom zápästí. Nemusíš sa stále hrabať v kabelke, aby si vytiahla mobil.“
„Som dnes mimo,“ priznala som. Teda, niežeby som inokedy nebola, ale dnes to bolo mimoriadne viditeľné.
Ale Evan mal pravdu. Musím si zvyknúť na týždne, občas mesiace, bez nich po mojom boku. Nemôžu za mnou chodiť ako poslušné zvieratká do konca svojho života.
Čoskoro som uvidela Tylera. Ak mám byť presná, skôr jeho hlavu až neskôr celé telo. Je vysoký 185 centimetrov. Vždy mi prišiel skôr ako dinosaurus než človek. Ale to muselo byť tým, že som od neho o hlavu a pol nižšia. Vedľa neho kráčala Lexi.
Zamávala som im, aby si ma všimli. Odmávali a Tyler rýchlo niečo naťukal do mobilu.
Celou miestnosťou sa začala ozývať melódia z filmu Mission Imposible. Z ničoho nič spravili obaja kotrmelec dopredu. Opreli sa o seba chrbtami a ruky si zložili tak, aby pripomínali zbrane. Otočili sa o 360° a ako praví agenti skontrolovali bezpečnosť letiska.
Náhodní okoloidúci na nich pozerali ako na najväčších idiotov. Aj mne chvíľu trvalo, že tá scénka je venovaná mne. Po ich predstavení som k nim pribehla.
„Som tak rada, že ste už tu,“ hodila som sa na nich, aby som ich mohla poriadne objať.
Lexi sa rozhliadala po všetkých stranách. Asi si predtým neuvedomila, že v letiskovej hale budú okrem mňa aj iní ľudia.
„Že ja sprostá sa dám nahovoriť na každý gayský nápad tohto gaya,“ škaredo pozrela na Tylera. „Nabudúce budem musieť skôr premýšľať, až potom konať. Ale pri tom jeho výraze...“
„Akom výraze?“ spýtal sa Tyler s hranou nevinnosťou v hlase.
Lexi naňho namierila prstom. „Dobre vieš o akom výraze hovorím, tak zo seba nerob hlúpeho, keď máš IQ dva razy väčšie ako ja.“
„To je pravda,“ namyslene prikývol. Zdvihol ruky do obranného postoja.
„Gŕŕŕ...“ prevrátila Lexi oči a otočila sa naspäť ku mne. „Ako si s ním mohla chodiť?“
Len som sa nad jej ironickou poznámkou pousmiala. Chodila som s ním jedenásť mesiacov, keď som mala 15. Nebolo to tým, že som nevedela, že je gay. Tušila som to dávno predtým, než si ten fakt bol Tyler ochotný priznať sám sebe. Začali sme spolu randiť, lebo si ho spolužiaci v triede doberali. S tým však hneď prestali, keď zistili, že chodí s roztlieskavačkou – so mnou.
„Lebo som bol úžasný frajer, akého už nikdy ani ona, ani ty, Lexi, nenájdete,“ odpovedal za mňa.
„Lenže ty si pre mňa príliš gay a ja mám medzi nohami vagínu, ktorá teba nezaujíma,“ otvorene poznamenala Lexi a falošne sa usmiala.
Rozhodla som sa, že pre tento raz nebudem Lexi karhať za jej vulgárny slovník. Ja ho predsa nemám o nič lepší. Jedno mi však stále behalo po rozume.
„Prečo ste si pre mňa vlastne nacvičili tú scénku z toho filmu s Tomom Cruisom?“
„Ty nevieš?“ Tyler na mňa pozrel, ako by som len ja jediná nechápala to, čo sa tu odohrávalo pred pár minútami. „Prišli sme ti sem predsa aj pomôcť nájsť tvoju biologickú matku.“
„A perfektného frajera, ktorý už konečne nebude gay,“ dokončila Lexi.
Už len predstava mať frajera ma znervózňovala. Za celý 18 rokov, čo chodím po tejto planéte, som randila len s jedným chalanom, a aj ten bol gay. Nikdy som necítila potrebu mať frajera, hoci moje vrstovníčky, vrátene Lexi, ich prestriedali mnoho. Často som hovorila, že mojim priateľom je hudba.
Obidvaja si všimli pochybovačnú grimasu na mojej tvári.
Lexi sa na mňa usmiala. „No tak.. Tunajší chalani sú iní.“
„V čom?“
„Úžasný prízvuk,“ začal vymenúvať Tyler.
„Budeš mať niekoho, kto ťa bude volať láska,“ zasnene pokračovala Lexi, ale to usúdila len z toho, že Klaus z The Vampire Diaries každú ženu volá love.
Tyler sa nedal odradiť. „Jeho prízvuk, predsa.“
„Obliekajú sa lepšie ako americkí chalani.“
„Prízvuk,“ odfrkol Tyler urazený Lexinou poznámkou na obliekanie amerických chalanov.
„Sú roztomilejší než americký chlapci.“
„A posledná najpodstatnejšia vec: PRÍZVUK!“
Rozrehotala som sa na celú sálu. „Čo máš s tým prízvukom, Tyler?“
„Je to jediná vec, ktorou sa od tunajších líšim,“ uškrnul sa a snažil sa čo najvernejšie napodobniť britský prízvuk, ktorý doteraz počul len v televízií. „Inak by som bol dokonale perfektný Brit. Obliekam sa tak dobre, že by aj sama kráľovná Alžbeta II. chcela, aby som ju mohol stylovať. Som roztomilý a volať ťa láska môžem kedykoľvek. Len sa treba spýtať.“
„Jasné, jasné, ďalej klam sám seba,“ Lexi jemne pobúchala Tylerove plece, druhou rukou sa dotkla miesta na hrudi, kde sa nachádza srdce. „Ale viem, že si rovnako šťastný ako ja, že si v jednom meste s chalanmi z One Direction. Normálne sa teraz bojím, že vyjdú z tamtoho rohu a uvidia ma nenamaľovanú v devastovanom stave, v ktorom sa práve nachádzam.“
„Žiadny strach,“ snažila som sa ju upokojiť. „Som tu týždeň a žiadneho z vašej milovanej svätej pätice som nevidela.“
„Fajn,“ Lexi klesli plecia, asi ju neupokojila, ako som plánovala. „Ale zahnala si lístky na zajtrajší záverečný ceremoniál Olympijských hier, však?“
Prikývla som. „Najlepšie miesta. Voz s One Direction bude tak blízko, že nás možno v tom dave spozorujú.“
Obaja začali pišťať a skákať od radosti. Zvalili sa na mňa, aby ma objali. Veľa nechýbalo a toľko vzájomne prejavenej lásky by som neustála a všetci traja by sme skončila na tvrdej a predovšetkým neskutočne studenej podlahe.
Po pár minútach sa naše priateľské objatie rozpadlo. Pochytali sme sa za ruky a ako vo filmoch sme spomalene prechádzali cez sálu až do taxíku, ktorý nás už musel veľmi dlho čakať pred zadným vchodom. Mali sme namierené do môjho apartmánu, kde som im už nachystala dve hosťovské spálne.
