Nebola som s Niallom už päť dní od našej poslednej konverzácie o menštruácií. Občas sa to zdalo ako celá večnosť a pritom to bolo iba pár dní. Asi som si už na jeho neustálu prítomnosťou vo svojom živote zvykla. Chýbali mi naše rozhovory o všetkom a zároveň o ničom. Nerada som to priznávala, ale niekedy radšej poviem niektoré veci jemu ako Tylerovi a Lexi.
Ale na druhej strane som mala viac času na iné činnosti. Konečne som absolvovala výlet po celom Londýne s Lexi a Tylerom. Dokonca ma presvedčili, aby som s nimi išla na London Eye. Už nikdy viac! Keď sme boli najvyššie, urobila som veľkú chybu. Pozrela som sa dole. Potom som dostala záchvat, lebo sa bojím výšok. Tento zážitok ma v tom len utvrdil.
Ďalej nažili sme sa rozosmiať britskú stráž pred Buckinghamským palácom, ale nepodarilo sa nám to. A to sme použili najlepšie vtipy, ktoré sme našli na internete.
Celý deň sme sa neskutočne bavili. Ale všetko má aspoň malú chybičku. Novinári nás prenasledovali všade, kde sme sa ukázali. Snažila som sa ich nevšímať, neodpovedať na ich otázky, ale aj tak som sa necítila príjemne. Nikdy mi nerobilo dobre, keď som bola tak dlho sledovaná. Priam som to neznášala..
Aby som sa od všetkej tej náhlej pozornosti novinárov odreagovala, začala som ráno behávať. Tak to bolo aj v tej deň.
Vstala som skoro ráno, keď slnko ešte len vychádzalo. Navliekla som na seba oblečenie, ktoré som si kúpila špeciálne na ranný jogging. Do uší som si vložila slúchadlá pripojené k iPodu a vyrazila som do ulíc rozospatého Londýna.
Striedavo som zrýchľovala a spomaľovala svoje tempo, aby som vládala bežať. Dvakrát som zabočila doprava a ocitla sa na ulici, kde si každé ráno kupujem karamelové macchiato. Keď som sa chystala prebehnúť cez prechod pre chodcov na druhú stranu, dvere Starbucks sa otvorili a vyšiel z nich Niall.
Chvíľu som sa na neho pozerala a on si ma všimol. Zamával na mňa a zakričal moje meno. Chcela som ísť za ním, ale potom som si spomenula, ako sa mi päť dní vyhýbal. Prevrátila som očami, zvrtla sa na päte a zabočila do parku, ktorý sa rozprestieral po moje ľavici.
„Ally,“ počula som za sebou kričať Nialla. „Ally, neutekaj predo mnou. Už mi padajú nohavice.“
Obzrela som sa za ním. Mal pravdu, padali mu. „Na to si mal myslieť, keď si si ich obliekal. O opasku si nepočul?“
„Keď som si ich obliekal, nevedel som, že ťa budem naháňať po Londýne...“
„To nie je moja chyba, ale tvoja,“ skonštatovala som.
Už mi neodpovedal, pár minút som ho už nepočula, tak som spomalila svoje tempo. Vtedy do mňa z ničoho nič niečo narazilo a skončila som na zemi. Otvorila som oči, sadla si na trávu a nad sebou som uvidela Nialla, ako mi podáva ruku.
„Prepáč, nechcel som ťa zhodiť,“ ospravedlňoval sa. „Nevedel som, že máš takú hroznú rovnováhu a neustojíš to.“
Jeho ruku som neprijala. Postavila som sa na nohy vlastnými silami a oprášila si zadok od trávy, ktorá sa mi naň nalepila. „Ospravedlnenie sa neprijíma.“
„Prečo si na mňa naštvaná? Nič som nespravil.“
„Máš pravdu,“ kývla som mu na súhlas, „nič si nespravil. O to tu ide.“
„Ally, ja stále neviem, o čom hovoríš...“
„Päť dní si sa mi vyhýbal a teraz sa hráš na hlupáka! Ani raz si ma za ten čas neotravoval svojimi neohlásenými návštevami, telefonátmi a dokonca ani SMS-kami.“
„Takže tým to je..“ uškrnul sa. „Chýbal som ti.“
Buchla som ho rukou do pleca. „Namýšľaš si! Vôbec si mi nechýbal! Len som nebola zvyknutá, že mám toľko voľného času, lebo mi ho stále berieš svojou prítomnosťou.“
„Mňa neoklameš. Neverím ti,“ opäť sa usmial. „Chýbal som ti! Len sa hanbíš priznať to.. Tak klameš aj sama seba. A pre tvoju informáciu.. Bol som zaneprázdnený. Natáčame nový videoklip a fotili sme nejaké promo fotky. Ver mi, to fotenie bolo riadne nudné. Tak som si želal, aby si tam bola.. Vtedy by som s tebou rád rozprával aj o menštruácii.“
Do parku začali prichádzať ľudia. Už sme neboli sami. Šou pokračuje.. Znova budeme predstierať..
Snažila som sa odstrániť z tváre svoj nahnevaný výraz. Usmiala som sa na Nialla a pobozkala ho.
Nechápavo na mňa pozrel. Nechápal, prečo som ho pobozkala. Nič nevedel.. „Čo tá náhla zmena nálady?“
„Ak si si nevšimol, do parku už prichádzajú ľudia,“ šepkala som mu do ucha, keď ma objímal. „O mňa nemusíš mať strach. Hravo zvládnem byť na teba naštvaná a zároveň ťa bozkávať a hrať sa na zamilovaného blázna.“
Niall zdvihol jeden kútik úst. „Jasné. Za ten týždeň, čo som s tebou nebol, som skoro zabudol na všetko s vymysleným vzťahom.“
„Ako sa na to dá zabudnúť?! Veď ja sa takmer každú noc budím kvôli nočným morám o tom, ako nás odhalili, že to len hráme a že nič z toho, čím ich kŕmime, nie je skutočné.“
„Ale dá..“ presviedčal ma. „Keď sme sami, si skôr moja kamarátka než dievča, s ktorým chodím.“
Vystúpili sme z výťahu na štvrtom poschodí. Prešli sme krátkou chodbou a Niall odomkol vstupné dvere napravo. Stisol kľučku a my sme vstúpili do vnútra. V obývačke som zbadala štyroch chalanov.
Krátko som pozrela na Nialla. „Tak preto si chcel ísť do tvojho bytu?“
„Samozrejme,“ prikývol. „Je na čase spoznať mojich kamarátov.“
Ten kučeravý – vlastne Harry, Lexi ma už naučila všetky ich mená – sa obzrel a vyskočil zo sedačky. Museli počuť náš krátky rozhovor. Pribehol ku mne a podal mi ruku.
„Ja som Harry a viem, o tebe úplne všetko, teda skoro všetko..“
Prijala som jeho ruku a prinútila sa usmiať. „Teším ma. Som Ally. A to, čo si práve povedal, bolo dosť strašidelné.“
„Ja som len tvoj najväčší fanúšik,“ vysvetľoval na obranu. „Od tvojho objavenia. A stále nemôžem uveriť tomu, že chodíš s takým jelitom ako Niall.“ Povzdychol si. „Mal som ťa do tej nemocnice vziať ja.. Veď Niall určite ani nepozná niečo také banálne ako tvoju obľúbenú farbu.“
„Samozrejme, že poznám,“ vykríkol Niall.
Ja som si tým nebola tak istá. Netušila som, či urobili Lexi a Tyler aj kartičku s obľúbenými vecami. Preto som nenápadne ukazovala Niallovi bielu časť svojho trička a dúfala, že ma pochopí.
„Je to žltá,“ odpovedal Niall.
„Zlá odpoveď,“ zasmial sa Harry. „Je to biela.“
„Biela?“ neveriacky na mňa pozrel. „Čo je na bielej také extra? Veď je to nudná, neutrálna farba.“
Pravou rukou som sa dotkla čela a krútila hlavou. „Ak by si nebol taký blbý, pochopil by si, že ti svoju obľúbenú farbu ukazujem na tričku.“
„Niall, sklamal si ma. Ally si nezaslúžiš.“
Niall gúľal očami. „Ale ty hej, však? My spolu robíme iné veci než rozprávanie o farbách.“
Znelo to veľmi dvojzmyselne a všetci si to všimli. Vtedy sa ozval Louis: „Myslím, že každý videl desaťstranovú prílohu venovanú ‚tým‘ veciam.“
