Po neskorom obede ma Nina zaviedla do izby, ktorú kedysi obývala Lexi. Teraz v nej bola ubytovaná ona s Connorom. Najprv som mala podozrenie, že ma kontroluje, aby som náhodou prijatú stravu nevyvrátila do záchoda. Podozrenie opadlo, keď mi ukázala šaty, ktoré držala zavesené na vešiaku.
Boli to typické koktailové šaty, ktoré siahali po polovicu stehien. Nemali hlboký výstrih, len taký obyčajný oválny, ktorý býva na tričkách. Rukávy boli krátke, ukončené na mieste, kde plece prechádzalo do ramena. Na béžovej podkladovej látke bola našitá čipka o pár odtieňov svetlejšej farby. Dolná časť bola ukončená tenkými strapcami.
„Ja sa už do nich po pôrode nezmestím, ale tebe by mali sadnúť. Mala som ich na sebe len párkrát, ale milovala som ich. Ten strih a hlavne strapce, ktoré vyzerajú čarovne, keď sa pohybuješ. Na,“ natiahla ruku, ktorej ich držala, a podala mi ich, „obleč si to.“
Šaty som položila na posteľ a vyzliekla si biele tričko. Cítila som Ninin pohľad na mojom tele. Hľadala na ňom rozdiely, ktoré vznikli tento mesiac. Podľa mňa ich veľa nebolo. Mala som len výraznejšie vystupujúce kosti v oblasti panvy a spodných rebier. A teda, obvod mojich stehien sa zmenšil. To bolo všetko.
Rozopla som zips na šatách a vkĺzla do nich. Nina vykročila ku mne. Chytila som svoje husté vlasy, aby ich mohla v zadnej časti zapnúť.
Prešla som k zrkadlu a obzerala sa v ňom. Šaty mi nesadli perfektne, boli miesta, kde trochu odstávali. Ale na večierok budú ideálne. Odstávajúce časti boli na menej nápadných miestach, takže by si ich mal všimnúť len málokto.
O pár hodín prišla po Julie Valerie. Zistila som o jej návšteve, až keď odišla, lebo som sa vtedy sprchovala. Vysušila som si vlasy fénom a potom ich párkrát prečesala. Niekoľko vlasov mi vypadlo. Mihalnice som si prešla maskarou a pery pretrela broskyňovým leskom. Špeciálne som sa nechcela strojiť. Vlasy som si blízko ľavého ucha stiahla do uzla tenkými prameňmi. Vyzeralo to pekne, keďže mám prirodzene vlnité vlasy.
Bola som pripravená vyraziť.
Niall’s POV
Dorazil som na novoročný večierok. Prišli so mnou aj Louis s El. Okrem nich som poznal aj pár účastníkov tohoročného XFactoru, inak nikoho. Väčšina hostí boli herci a herečky, ktorých som osobne nikdy nestretol.
Rozhliadol som sa vôkol seba. V miestnosti sa mihalo množstvo neznámych tvárí, no potom môj pohľad spočinul na jednej dobre známej. Videl som Ally.
Na okamih sa naše oči stretli. Chcel som ísť za ňou. Musel som.
„Niall, kamoš, ako ide život?“ Pristúpili ku mne Kye Sones a Adam Burridge.
Svoju pozornosť som presunul na pár sekúnd k nim. Keď som sa obzrel na miesto, kde som videl Ally, už tam nebola. Mykol som plecami a zase sa obrátil k chalanom. „Bolo už aj lepšie.. ale posnažím sa užiť si záver roka.“
Hostia sa presunuli na terasu, ktorá bola takmer dvakrát väčšia ako celý byt. Niečo mi však hovorilo, že Ally sa k nimi nepripojila. Neriskovala by, že narazí práve na mňa. Pustil som sa do prehľadávania bytu.
Zvonku sa ozývalo odpočítavanie. „Tri. Dva. Jeden. Šťastný nový rok 2013.“
Obrovský ohňostroj sa rozozvučal, keď som našiel Ally v jednej zo spální. Stála pri okne a pozorovala farebnú nočnú oblohu. V odraze skleného okna si ma všimla.
Pristúpil som k nej. „Od môjho príchodu som ťa nevidel.“
„Snažila som sa ti vyhýbať,“ priznala úprimne s miernou hanbou v hlase.
„Preto nie si na terase zo všetkými? Kto ti teraz dá polnočný bozk?“
Mykla pravým plecom a zažmurkala. „Myslím, že sa bez jedného bozku obídem.“
„Ja by som sa na to podujal.“
Smutne pokrútila hlavou. „Už je po polnoci.“
Zohol som sa ku svojim hodinkám na pravej ruke. Mala pravdu. Tri minúty po polnoci. Vtedy som dostal nápad. Stisol som koliesko a pretočil čas o tri minúty späť. Vystrel som ruku tak, aby Ally dokázala prečítať, koľko je hodín.
„Na mojich hodinkách je stále polnoc,“ pousmial som sa.
Ally sa odvrátila. „Niall, prečo to robíš?“
„Lebo ťa milujem. Neprešiel deň, kedy to tak nebolo.“
Opäť sa naše oči stretli. Tie jej boli smutné a vážne. „Pozrel si sa niekedy do očí človeka, ktorého si miloval, a uvedomil si, že osoba, ktorú si poznal, je preč? Som to ja, Niall. Možno ešte nie úplne, ale o chvíľu Ally, ktorú tak miluješ, ako to tvrdíš, zostane len v tvojich spomienkach. Mal by si ju nechať ísť.“
„Nemôžem.. Neverím tomu, čo hovoríš. Stále sa pozerám na dievča, do ktorého som zaľúbený.“
„Nie je to skutočné,“ opakovala sa snáď po tisíci raz.
„Ale teraz to pre mňa je skutočné,“ snažil som sa ju presvedčiť.
„Niall, strácam seba samotnú,“ povedala. „Raz nastane deň, ktorého sa obávam. A ja stratím samú seba úplne. Neviem, čo sa stane potom… Čo urobíš vtedy?“
Chytil som jej dlane. „Tak ťa nájdem.“
„Niall!“ Vo dverách sa objavila Elina hlava. „Louis ti odkazuje, že sa presúvame do Funky Budhu a máš pohnúť kostrou. Ahoj, Ally.“
„Ahoj,“ odzdravila a pustila moje ruky. „Mal by si už ísť.“
„Len mi sľúb, že dnešný deň nie je posledný na našej spoločnej ceste.“
Zadívala sa opäť na ohňostroj. „Obaja vieme, že ti to nedokážem sľúbiť.“
Ally’s POV
Hneď, ako Niall odišiel, bežala som do kúpeľne. Lovila som v malej kabelke oranžovú nádobu s antidepresívami. Nechtiac som vysypala takmer celé zvyšné balenie do svojej ľavej dlane. Pozorne som ich sledovala. Malá biele neškodne vyzerajúce tabletky.
Pozrela som sa do zrkadla zaveseného na stene pred sebou... A vedela som to. Ten deň nastal. Stratila som samú seba. Bol to ešte horší pocit, ako som si predstavovala. To prázdno, ktoré obklopilo moju dušu, ma pohlcovalo. Topila som sa v ňom. Cítila som sa tak sama ako posledný človek na planéte. Túto vojnu som prehrala.
Do pravej ruky som zobrala červený umelohmotný pohár a pustila doň vodu z vodovodného kohútika. Nechala som ju tiecť, kým nenaplnila pohár do troch štvrtín.
Sklopila som zrak na hrsť tabletiek antidepresív v ľavej dlani. Nechcela som sa takto cítiť. Chcela som to zastaviť a vedela som ako. Pomaly som dlaň priložila k ústam. Spolu s vodou som tabletky prehltla.
Mala som pravdu. Necítila som už bolesť. Necítila som vôbec nič.
