Nasledoval som Ally. Viedla nás po desiatkach schodov. Keď povedala, že tam už o chvíľu budeme, moje nohy sa zaradovali. Zastala pred ťažkými dverami, ktoré som jej pomohol otvoriť.
Pocítil som studený novembrový vánok na svojich lícach.
Ally zobrala kus tehly a položila ju k dverám, aby sa nepribuchli. Kráčala k pevnému zábradliu, ktoré vyzeralo skôr ako múr a siahal jej po pár. Vyzula si z chodidiel béžové lodičky a ľavou nohou ich trochu odsunula od seba. Vydýchla úľavou. Vedel som, že radšej nosila balerínky alebo tenisky. Chrbtami rúk sa oň oprela a sledovala panorámu nočného New Yorku. „Pekný výhľad, však?“
Pristúpil som k Ally a pozrel sa dole. Svet sa mi trochu zatočil pred očami. Boli sme dosť vysoko. Pod nami bola stále veľká ale pravidelná premávka bez žiadnych kolón. Typické žlté taxíky vytrubovali a zastavili sa vždy, keď do neho ľudia nastupovali alebo vystupovali.
Nadvihol som pravé obočie a pozrel sa na Ally. „Nemáš ty náhodou strach z výšok? Teraz sme dosť vysoko, aby si sa doslova triasla..“
„Preto sa nepozerám dolu,“ jednoducho odpovedala. „Radšej sledujem svietiace mrakodrapy.“
„Prečo sa vlastne bojíš výšok?“
Ukazovákom sa dotkla svojich ružových pier a palcom si podoprela bradu, premýšľala. „Pravdupovediac, neviem. Hmm, ale, keď som mala menšia, často sa mi snívalo, že padám z obrovskej výšky. Padala som dlho, neschopná zastaviť sa.“
„Najhoršia nočná mora?“
Pokrútila hlavou. „Najhoršia bola, že stratím rodičov..“ Hlas sa jej zatriasol, snažila sa potlačiť slzy, ktoré sa vynárali na povrch. „Ale tá nočná mora sa stala skutočnosťou. Žijem v nej..“
Pritiahol som ju bližšie k sebe. Ľavú ruku som Ally ovinul okolo pliec a pravou som jej hladil dlhé kučeravé vlasy.
Ruka sa jej presunula k tvári a opatrne si utrela drobné slzy v kútikoch očí, aby si nepokazila jemný make-up. „Už je to takmer pol roka. Mala by som ísť ďalej.. Ale ja.. Stále dúfam, že, keď letím späť do USA, ma budú čakať na letisku, ako to vždy robievali. Nemôžem sa zmieriť s tým, že sú navždy preč.“
Z klubu sa ozývala hudba až na strechu cez pootvorené dvere. Nebola taká hlasná, ale dali sa rozoznávať aj slová piesní. Pomaly som sa pohyboval do rytmu s Ally v náručí, snažiac sa nestupiť jej na bosé nohy.
„Boli súčasťou tvojho života dlhé roky, ktoré zo spomienok nevymažeš. Poskytli ti lepší život, keď si ťa adoptovali. Je normálne, že ti chýbajú. A možno to prázdno, ktoré ti po nich zostalo, nikdy nebude zaplnené. Ale musíš sa snažiť..“
„Niall,“ oslovila ma, „tvoje srdce prudko bije. Dokonca to cítim.“
„To je ten kofeín,“ zaklamal som. „Dnes som vypil veľa koly.“
Nebola to pravda, teda nie tak celkom. Srdce mi tak prudko bilo hlavne kvôli Ally. Bola tak blízko. Chcel som takéto chvíle zažívať častejšie. Okrem tej časti, kedy plakala. Nechcel som ju takú vidieť. Jediné, čo som chcel, bolo vidieť jej krásny úsmev plný radosti.
Stisol som ju pevnejšie k sebe. Musel som sa uistiť, že všetko je skutočné.. že stojím práve v tej chvíli s Ally v náručí na jednej z mnohých striech newyorských mrakodrapov.
„Dusíš ma,“ povedala Ally priškrteným hlasom, keď sa uvoľňovala z môjho zovretia. Opäť z nej bola Ally, ktorú som mal rád. Tá bezstarostná. Opäť som videl úsmev na jej tvári. „Po mnohých mesiacoch sa ma pokúšaš zabiť? Tie tri razy predtým ti nestačili?“
Odstúpila pár krokov odo mňa a zobrala svoje lodičky za tenké ramienka do pravej dlane. Trochu ju striaslo od zimy a šúchala si ramená, aby tak vytvorila teplo. Lodičky prudko lietali vo vzduchu.
„Mali.. Mali by sme ísť už dovnútra. Začína tu byť pekne chladno a ja nechcem zase prechladnúť.“
Ally sa dala do pohybu, prešla popri mne a náhlila sa ku dverám. Dobehol som ju a chytil ju za rameno, aby sa zastavila. Potom sa otočila čelom ku mne.
„Musím ti niečo povedať, Ally,“ dostal som zo seba jedným dychom.
Usmiala sa. Mierne podvihla obočie a čakala na to, čo sa jej chystám povedať. A náhle, keď som hľadel do jej zelených očí, nevyšla zo mňa ani hláska.
Toľko krát som si pred zrkadlom nacvičoval, ako jej poviem, že ju naozaj ľúbim. Chcel som, aby to vedela, nech sa dokonca decembra stane čokoľvek. Musela to vedieť, kým sa naše cesty čiastočne rozídu.
Ale v tej chvíli, na streche mrakodrapu v New Yorku, som nedokázal vysloviť tieto jednoduché dve slová. Ako by mi v tom mozog bránil, no srdce mi išlo vyskočiť z hrude a kričalo, aby som jej povedal, čo k nej cítim. Povedz, že ju miluješ, hlupák! Povedz to!
„Som rád, že som ťa stretol.“
Strach z odmietnutia zvíťazil. Nedokázal som jej povedať pravdu.
Ally sa usmiala a objala ma. Nohy mala na špičkách, aby boli naše tváre zarovno seba. Naše ľavé uši sa dotýkali a jej vlasy ma šteklili na lícach.
„Ja tiež, Niall.“ Obula si lodičky a narástla o pár centimetrov. Zobrala ma za ruku a ťahala po schodoch späť do klubu.
Ally’s POV
Po klube sa rozliehala hlasná hudba. Putovala som očami po miestnosti, Zbadala som Lexi a Tylera, ako sa v kúte rozprávali. Vtom od neho Lexi odišla zo slzami v očiach.
Rozbehla som sa za ňou, aby som zistila, čo sa jej stalo, a utešila ju. No Tyler ma chytil za zápästie a zastavil ma.
„Môžem s tebou hovoriť?“ spýtal sa.
Prikývla som a vybrali sme sa na dámske záchody, lebo tam bol pokoj a jediné miesto v klube, kde nie je hudba tak hlasná.
Dievča, ktoré práve vyšlo z kabínky a umývalo si ruky, nás obdarilo čudných výrazom.
Tyler nadvihol obočie. „Čo je? To tu nemôžu dvaja ľudia, nehľadiac na pohlavie, viesť súkromný rozhovor na babských záchodoch? Poskytni nám trochu súkromia!“
Brunetka nebola schopná slov. Utrela si ruky do papierových utierok, ktoré potom zahodila do odpadkového koša. Náhlila sa ku dverám.
„Správne. Pokračuj v pohybe a dovidenia.“ Tyler presunul svoj pohľad zo zatvorených dverí na mňa. Premeral si ma. „Lexi bola v poslednej dobe veľmi divná. Teda hlavne v mojej blízkosti, odkedy sme sa vrátili z Londýnu. A dnes proste vybuchla ako nejaká sopka. Povedala mi niečo, hoci mi to nedáva veľmi zmysel.. Ale myslím, že ty vieš, o čom sme sa rozprávali, však?“
