Dvere za Lexi a Tylerom sa zavreli. Boli preč pár sekúnd a už mi chýbali. Dohodli sme sa, že na letisko pôjdu sami a nebudeme sa lúčiť, ako by sme sa nikdy nevideli. O pár dní sa aj tak vrátim späť do USA. Musím doladiť pár maličkostí ohľadom turné. Ešte asi dvadsať dní a Nialla neuvidím dva a pol mesiaca. Myslela som, že byť bez neho bude zvláštne. Ale chcem naňho aspoň na krátky čas zabudnúť. Predtým než sa načisto zbláznim.
Pozrela som sa do prázdnych izieb Lexi a Tylera. Ustlané postele, prázdne šatníky. A to ticho, ktoré sa roznášalo po celom byte. Akosi sa to všetko na mňa doľahlo. Utekala som do kuchyne. Prehľadala som najprv dolné a potom aj horné skrinky. Trvalo to dlho, ale našla som, čo som hľadala.
V jednej z horných skriniek bolo pár zabudnutých fliaš alkoholu. Vedela som, že by som nemala piť. Až keď budem mať dvadsaťjeden. Ale kto to dodržiava? A aj tak.. som v Londýne, tu sa smie od osemnástich a ja mám osemnásť za devätnásť dní.. To je, ako by som ich už mala!
Usmiala sa som na fľaše a vybrala jednu, ktorá ma zaujala obalom najviac. Vzala som si ju do ruky a utekala s ňou do obývačky zapnúť rádio. Naladila som stanicu s dobrými, rytmickými pesničkami a odkopla topánky, ktoré som mala predtým obuté, nabok, aby som sa o ne náhodou nepotkla. Odpila som z fľaše a začala bláznivo tancovať.Niall’s POV
Po jedenástej správe, ktorú som dostal od Ally, som sa o ňu začal vážne báť. V ani jednej nebolo slovo, ktoré by som poznal. Samé gdfgnobjpd alebo fhihfthárzhbkld. Mal som tri možné teórie.
Buď Ally hovorí parselčinou, je pripitá, alebo má nejaké vážnejšie problémy. Možno mentálneho charakteru? Prvá možnosť by bola úžasná! Priam nadpozemská! Ale obával som sa, že táto teória je málo pravdepodobná.
Nasadol som do auta. Najvyššou povolenou rýchlosťou som sa ponáhľal do Allinho bytu a dúfal, že bude práve tam. Ani som sa nenazdal a klopal som jej na dvere. Z bytu sa ozývala hudba. Nebola príliš hlasná, ale bolo ju trochu počuť.
Po minúte klopkania sa dvere otvorili, Ally ich takmer vyvalila. Bola menšia než ja, ale sily mala za troch. Keď ma konečne zaregistrovala, usmiala sa. Všimol som si, že v jednej ruke drží fľašu alkoholu.
„Ale ahoj, Niall,“ vítala ma.
„Koľko si toho vypila?“ hneď som sa spýtal, keď som vstúpil do bytu. Zamkol som dvere, lebo Ally už bola pomaly v obývačke. „Takže?“
„A čo spôsoby? Najprv by si mal pozdraviť.“
„Fajn,“ nechápavo som krútil hlavou. „Ahoj, Ally. Koľko si toho vypila?“
Pokrčila plecami a ústami urobila smiešnu grimasu. Oprel som sa o rám dverí, ktoré viedli z predsiene do obývačky. Na konferenčnom stolíku som zbadal pár fliaš. Ani jedna nebola prázdna, ale z každej bolo trochu odpité. Potom som sa pozrel na Ally.
„Tak čo? Rada experimentujem,“ povedala, ako by mi čítala myšlienky. „Ponúkni sa, ak chceš. Rada sa podelím. Čo je moje, je aj tvoje.“
Usmial som sa a išiel si sadnúť na gauč. Odpil som si z náhodnej fľaše a svoj pohľad som uprel na Ally. Od môjho príchodu neprestávala tancovať a sem-tam si upila z fľaše, ktorú stále držala v pravej ruke.
„Vieš, že to budeš zajtra ľutovať.“
Nepýtal som sa jej, prečo pije. Nebol som si istý, či to vlastne chcem vedieť. Vyzerala, že sa zabáva. A zábava takéhoto druhu jej občas neuškodí. Vlastne je to prvýkrát, čo som ju videl piť niečo iné okrem vody, čaju alebo koly.
„Áno, viem. A tiež viem, že sa pravdepodobne zobudím s ukrutnou bolesťou hlavy a ty budeš tu so šálkou kávy a výrazom hovoril som ti na tvojej tvári. Ale to je zajtra. Práve teraz len chcem, aby si si so mnou zatancoval.“
Ťahala ma z gauča až na miesto, kde tancovala. Dlho však už nevydržala. Po pol hodine sa už ledva držala na nohách. Prehodil som si ju cez plecia a niesol do izby. Opatrne som ju položil na posteľ a upravil vankúš pod hlavou. Keď som sa chystal odísť, Ally ma chytila za zápästie.
„Ďakujem, Niall. Vážne vieš, ako si získať dievča. A zostaň, pros..“ Keď to povedala, hneď zaspala. Posledný raz som sa na ňu pozrel. Vyzerala tak pokojne a bezbranne. Pri dverách som sa ešte obzrel.
„Dobrú noc, Ally,“ zaželal som jej, hoci som vedel, že ma už nepočuje.
Vôbec som sa nevyspal. Mal som potichu zapnutý televízor. Občas som išiel pozrieť Ally, či ešte stále spí. A či vlastne dýcha. Našťastie pri každej mojej návšteve som sa ubezpečil v tom, že dýcha. Zaspal som až nadránom.Ally’s POV
Zobudila som sa na príšernú bolesť hlavy. Vedela som, že som toho nemala toľko vypiť, ale vtedy som to neriešila. Chcela som sa baviť.
Vstala som z postele a tiahla zo seba šaty, lebo ma tlačili. Mala som ich na sebe celý deň a ešte som v nich aj spala. To nebola dobrá kombinácia.
Ponaťahovala som sa a vybrala sa do kuchyne pripraviť si čaj alebo kávu. To už záležalo od toho, čo prvé nájdem na policiach. V obývačke, cez ktorú som prechádzala, boli zastreté žalúzie, čo ma prekvapilo. V kuchyni sa ozvalo pípnutie kávovaru. Najprv som sa zľakla, ale dúfala som, že Tylerovi a Lexi zrušili let do New Yorku. Ale pre istotu som zobrala vázu vedľa televízora, ktorá bola bez kvetov, len na okrasu. Bola som pripravená ju použiť v prípade ohrozenia. Potichu som dokráčala do kuchyne. Bola som prekvapená, koho som tam nakoniec naozaj našla.
„Niall, čo tu ešte robíš?“
Posunul mi šálku kávy po kuchynskej doske, aby som ju mala pred sebou. „Ešte si ju budeš musieť osladiť. A k tvojej otázke.. Požiadala si ma, aby som zostal. Asi si už na to nespomínaš, lebo si hneď zaspala.“
Pery sa mi zvlnili do grimasy. „Nepamätám si to, ale musíš mať pravdu. Vypil si toho menej než ja, takže toho vieš o včerajšej noci viac. A.. ďakujem za kávu.“
Spomenula som si na to, čo som mu včera hovorila. O šálke kávy, aj o tom výraze, ktorý sa usadil na Niallovej tvári, odkedy zaregistroval moju prítomnosť v kuchyni. Výraz hovoril som ti...
Ukázal na mňa prstom. „Nedalo sa nevšimnúť, že si skoro nahá.“
„Ďakujem za pripomienku,“ nedokázala som sa nezasmiať a ruky som dala vbok. „Vôbec by som si to nevšimla. Mohla som byť pokojne aj nahá!“
„Prečo?“ Stále si ma prezeral.
„Chceš mi povedať, že ty nechodíš po byte nahý, keď si sám doma? Alebo aspoň spávaš nahý. Nečakala som, že tu ešte budeš. Tak som si tie šaty vyzliekla. A prosím..! Neslintaj tak po mne, lebo ti už dám facku. Ako kedy si v živote nevidel dievča v spodnej bielizni, veď sú to ako bikiny.“
„Neslintám,“ dostal zo seba.
„To je dobre!“ zasmiala som sa. „Ale poď sem!“
Objala som ho, čo ho najprv prekvapilo. Rukami za mnou mával. Keď sa posmelil, ovinul ich okolo mojich bokov. Striaslo ma od zimy.
„Tvoje ruky sú riadne studené, až sa mi robí husacia koža.“
„Prepáč,“ povedal, keď ma pustil. „Obleč si aspoň nejaké tričko.“
„Dobre, ty môj zlatučký, nevinný Niall.“ Kým som to hovorila, držala som jeho líca a triasla nimi ako to robia staré mamy. Vedela som, že to neznáša. „Uži si posledný pohľad,“ spravila som smiešnu pózu, „nikdy nevieš, kedy budeš mať ďalšiu šancu vidieť ma v spodnej bielizni.“