Z múzea voskových figurín sme sa opäť presunuli do Niallovho bytu. No tento raz s dvomi pasažiermi navyše – s Lexi a Tylerom. Obaja si povahovo s chalanmi sadli, čo ma veľmi potešilo, keďže sú ich obrovskí fanúšikovia.
Všetci sme sedeli na dvoch obrovských gaučoch a rozprávali sa o mnohých veciach. Tyler nebol taký smelý ako zvyčajne. Prehovoril len občas. Ani ja by som pred svojim idolom nedokázala stále kecať. Lexi bola však iný prípad. Tej sa ústa nezavreli, odkedy sme odišli z múzea.
„Zayn, prečo si si na dva dni deaktivoval účet na twitteri? Bola som z toho úplne v šoku. Ver mi! Dokonca som aj plakala a chcela tvojmu účtu urobiť pohreb, ale vtedy si sa už našťastie vrátil. Nechápem, tie trápne directionátorky, ktoré si myslia, že sú ako my - oddaní directioneri! To, ako kydajú na Perrie, je na moje nervy príliš. Vlastne.. aj ja som mala kvôli tomu chuť vymazať sa z twitteru. Ja tým babám nerozumiem. Perrie vyzerá ako milé dievča a je krásna bez make-upu. A pritom, to mi verte, môžem dať aj ruku na srdce, že ja bez make-upu vyzerám ako múmia.“
Otočila som sa k Niallovi, ktorý sedel vedľa mňa z pravej strany. „Musím ti niečo povedať. Osamote.“
Najskôr na mňa prekvapene pozeral, ale potom pochopil. Nudila som sa.. Tak Niall vstal a kráčal do izby blízko kúpeľne. Nasledovala som ho. V tej miestnosti som ešte nikdy predtým nebola, asi to je Niallova spálňa.
Keď otvoril dvere, ozval sa Harry: „A nieže pôjde kocúr do trúby!“
Nastal výbuch smiechu. Len ja s Niallom sme sa cítili trápne a nesmiali sa.
„A ak náhodou sa to stane, nezabudnite na kondóm,“ dodala Lexi s jej obvyklým úškrnom, ktorý nahodí vždy, keď sa hovorí o sexe a iných nemravných veciach..
„Harry, na tvojom mieste by som sa starala o to, aby tvoj kocúr nešiel do Lexinej trúby, ale ona by s tým nemala problém ani pred nami všetkými, ak by to bolo s členom One Direction..“
Po mojej skromnej poznámke sa všetci pozerali na Lexi. Tá mykla plecami. „No čo? Má pravdu.“
Harry a aj ostaní chalani zmĺkli a pozerali sa do zeme. Teraz sa cítili trápne oni, nie my. Niall mal ruku podopretú o bočný rám dverí. Trochu som sa skrčila, aby som mohla prejsť, a vstúpila do izby. Začula som zvuk zatvárajúcich dverí, tak som sa otočila.
„Pekná izba,“ pochválila som Niallovu spálňu. Ešte raz som si ju prezrela. V tejto miestnosti jednoznačne dominovala obrovská posteľ. Keď som sa pozrela napravo, zaujalo ma pár políc. Pravdepodobne to bola najskôr knižnica, v ktorej by mal mať knihy, ale Niall si tam vystavil svoje tenisky.
„Ďakujem,“ usmial sa, sadol si na jemný koberec a oprel sa o koniec postele. „Cíť sa tu ako doma.“
Zasmial sa som sa. „To nemusíš hovoriť dvakrát.“
Rozvalila som sa na jeho posteli. Ležala som na bruchu, hlavou bližšie k Niallovi.
„Potom povedz aj chalanom, že sa vám ospravedlňujem za Lexi. Občas sa správa ako tá overly attached girlfriend. Mám na mysli.. Robiť pohreb Zaynovmu účtu na twitteri?! Veril by si tomu? Je bláznivá hlavne čo sa vás týka. A ja už som tam nezvládla sedieť a počúvať tie jej žvásty. Prepáč, ja.. Mám vás rada. Každého jedného.. Fájn! Možno teba viac, ale len preto, že ťa poznám dlhšie a stále sa rozprávame. No myslím, že nechcem a nie som pripravená vedieť o vás všetko. Je dobré mať aj zopár tajomstiev a príde mi, že vás o to vaši fanúšikovia trošku okrádajú. Pozri sa napríklad na Lexi.. Je vami posadnutá. Pred nedávnom nám odprisahala, že ak jedného z vás ešte raz za svoj život uvidí, znásilní ho. Harry má na ňu smolu. Vždy ho stretne. Občas by mohla byť ako Tyler, vieš? Je váš obrovský fanúšik, ale nie ste stredobodom jeho vesmíru. Ou.. Príliš veľa rozprávam.“
„Nie, to je v pohode,“ ozval sa Niall po dlhej dobe mlčania. „Rád počúvam, ako rozprávaš.“
Nevedela som prečo, ale musela som sa usmiať. „Inak musím povedať, že si dnes skvele hral žiarlivého chalana. Aj ja som ti na to skoro skočila. Ale nabudúce to nemusíš robiť. Po Harrym nevyštartujem nikdy v živote. Nie je môj typ.“
„A kto je tvoj typ?“
„Do toho ti nič nie je. Nepoviem ti to.“
„Vedel som to!“ uškrnul sa. „Ja som tvoj typ.“
Automaticky sa mi povolila sánka. Bola som schopná ho len sledovať s otvorenými ústami, z ktorých nevyšiel žiadny zvuk. Nedokázala som prehovoriť.
„Vieš, čo sa hovorí.. Kto mlčí, ten svedčí.“
„Prosím, preskočme túto tému, lebo ak budem chcieť, na konci našej konverzácie sa budeš cítiť trápnejšie než ja teraz. Takže sa ťa chcem opýtať..“ Sadla som si vedľa neho a tiež sa oprela o koniec postele. „Čo si tých päť dní robil, čo si mi ešte nepovedal?“
Trochu sa začervenal. „No.. stretol som jedno dievča na natáčaní. Volá sa Amy.“
Nadvihla som obočie. „Ty máš nejako rád písmeno A. Amy.. Ally..“
Mykol plecami a očervenel ešte viac.
„Ty ju máš rád? Ako dlho ju poznáš? Maximálne tri dni?“
„My dvaja sme sa po trojdňovej známosti bozkávali, tak z toho nerob vedu,“ snažil sa to zahovoriť. „A začali sme spolu chodiť po jednom dni.“
„Hej, ale medzi nami je to iné,“ vysvetľovala som mu. „Medzi nami nie sú city. Romantické nie, možno kamarátske. Samozrejme, mám ťa rada.. ako kamaráta. Nevidím v tebe svojho potenciálneho reálneho chalana.“
„Ja tiež nie...“
„Ale vidíš svoje potenciálne dievča v Amy..“ povzdychla som si.
„Neviem,“ povedal potichu.
„Mala som vedieť, že sa to môže stať..“ Hlas sa mi triasol. „Nikdy sme nemali súhlasiť s týmto falošným vzťahom. Mala som vedieť, že je tu vždy možnosť, že jeden z nás stretne niekoho, do koho sa zamiluje. Ale asi som nepredpokladala, že stretneš takú osobu po dvoch týždňoch. Ako teraz môžeme naďalej hrať toto divadlo? Ešte štyri mesiace. To je dosť dlhá doba.“
„No tak,“ stisol mi ruku. „Nemusíš to tak zveličovať. Nie som zaľúbený do nikoho. Ani do Amy, ani do teba, ani do nikoho ďalšieho. Dokonca neviem, ani či ju mám rád ako dievča alebo len kamarátku.“
