Jedna vec mi zostávala nejasná. Musela som niekomu zavolať. Našla som jeho meno v pomerne dlhom zozname telefónnych čísel. Stlačila som zelené slúchadlo a mobil začal vyzváňať. Po pár pípnutiach sa ozval hlas dotyčného.
„Ally! Prepáč, že mi tak dlho trvalo, kým som ti zdvihol. Musel som sa dostať z dosahu Nininých uší, ktoré počujú aj to, čo by nemali.“
„Drahý braček,“ začala som s miernym pobavením v hlase, „odkedy si ty ten, kto si pamätá dátumy? Myslela som, že tvoj pripomienkovač v životnej veľkosti som ja. Ale ako som počula, už ma viac nepotrebuješ. Zrazu si sa naučil všetky dôležité dátumy.. Inak, kedy mám narodeniny?“
„Ach, Ally, už som skoro zabudol, aká si vtipná.. Dobre vieš, že si skoro nepamätám, ani kedy som sa narodil ja sám. Ja plus čísla rovná sa pohroma. Mám rád len počítanie peňazí. To mi celkom ide.“
„Hej, s kalkulačkou,“ zasmiala som sa do mobilu. „Ale ako sa ti podarilo trafiť deň výročia vášho prvého bozku?“
„Sám neviem.. Mal som sakra šťastie. Chcel som Ninu požiadať o ruku už vo februári na Valentína. Jednoduché, romantické a – viem, čo sa chystáš povedať..“
„Trápne a gýčové,“ neodpustila som si skonštatovať.
„Priznaj si to, Ally. Ty len nie si romantická duša. A to som si myslel, že každé dievča má od narodenia v mozgu zakódovaný zmysel pre romantiku.“
„Ja len nepovažujem požiadanie o ruku na Valentína za originálne,“ odpovedala som trochu dotknuto. „To je všetko. Robí to každý, lebo si myslí, že je to super romantické. Ale je to dosť lacný pokus.“
„Vsadím sa, že ak teba tvoj budúci nepožiada v balóne tisícky metrov nad zemou, tak jeho žiadosť ani neprijmeš.“
„Vieš, že sa bojím výšok, však?“
„Ty a tie tvoje fóbie..“ povzdychol si do telefónu. „Mala by si sa snažiť ich prekonať. Budú ťa v živote iba brzdiť.“
Chcela som odbočiť od témy Ja a moje fóbie. „Stále si mi neodpovedal na otázku.. Ak si teda chcel požiadať Ninu pred polrokom, čo sa stalo s prsteňom?“
„Stratil som ho,“ priznal sa zahanbene. „Včera som ho po dlhom hľadaní našiel. Zobral som to ako znamenie. Ani som sa nenazdal a kľačal som pred ňou s prsteňom v ruke.“ Na chvíľu sa odmlčal. „Ale jednu vec ľutujem, vieš..? Nemal som tak dlho čakať. Mal som Ninu požiadať o ruku hneď, ako sa narodila Julie. Naši rodičia by sa dožili tej svadby.“
„Nemôžeš to brať takto. Mali by z vás radosť. Tu alebo.. alebo hocikde inde.“
Som ateistka. V Boha som nikdy neverila a pochybujem, že niekedy začnem. To, že duša mŕtveho putuje do neba, očistca alebo pekla, som považovala vždy za hlúposť. Podľa mňa zostane duša pochovaná v zemi, potom telo zhnije a duša zmizne spolu s ním.
„Mala by som už končiť,“ zívla som. „Chcem si trochu pospať. Maj sa.“
Počkala som, kým ma tiež pozdraví a zaželá dobrú noc, potom som ukončila hovor. Odložila som mobil na nočný stolík, prevrátila sa nabok a ďalej pokračovala v spánku.
Slnečné lúče mi hriali tvár a boli aj dôvodom, pre ktorý som sa zobudila. Teda nie tak celkom. Brucho ma ukrutne bolelo. Docupitala som na záchod a tak ma čakalo nepríjemné prekvapenie. Dostala som menštruáciu. A žiadne tampóny neboli v dosahu. To mám za to, že som taká blbá a nevediem si menštruačný kalendár!
Nie je pravda, že ak bývate aspoň dve dievčatá spolu, vaše menštruácie sa zosynchronizujú tak, že ich máte naraz. Lexi musela mať pár dní predo mnou, keďže všetky moje zásoby záhadne zmizli. Inak aj Tyler máva menštruáciu! On ju volá psychická menštruácia a máva ju vždy, keď jedna z nás, takže dvakrát do mesiaca. Spočíva len v tom, že má nevrlú náladu a nie je na každého milý ako zvyčajne. Ale na mňa je milý vždy!
„Lexi? Tyler?“ zakričala som do prázdna. V byte bolo ticho. „Hocikto?“
Oni museli niekam ísť! Zase bezo mňa! Našťastie som si na záchod zobrala mobil. Zavolala som prvému človeku, ktorý mi napadol.
„Niall!“ skríkla som, keď zdvihol.
„Ahoj,“ zamľaskal. Bolo mu ťažko rozumieť, lebo práve jedol.
„Kde si? Niečo od teba potrebujem.“
„Ehm.. V Nando’s,“ odpovedal.
„Super! Nachádza sa niekde v okolí drogéria?“
Chvíľu premýšľal. „Hej, prečo?“
„Potrebujem, aby si mi tam niečo kúpil.“
Vysvetlila som mu, čo potrebujem. Najskôr namietal. Nechcel kupovať tampóny. Nepovažoval to za mužné. Preto som ho oklamala, že brat mi doma kupoval tampóny pravidelne. Nemohol vedieť, že klamem. Nemá sestru, nič nevie. Približne o desať minút mi zase zavolal.
„Nemôžem uveriť tomu, že stojím v drogérii a vyberám tampóny,“ povzdychol si a začal vymenúvať značky balení tampónov. Povedala som mu značku a veľkosť, ktorú som chcela, aby kúpil. Mali posledné dve balenia.
„Si môj chalan. Trp! Tylerovi nikdy nevadilo nakupovanie tampónov.“
„Tak prečo si nevolala jemu?“
„On už nie je môj frajer. Ty si!“
„Byť tvojim chalanom asi nie je med lízať. Fajn,“ zakašľal. „O pol hodinu som u teba.“
Zložil a ja som utekala odomknúť dvere. Netrhalo ani pol minúty a opäť som sedela na záchode. Kým Niall prišiel, odpovedala som na tweety fanúšikov na twitteri. Videla som aj množstvo od haterov. Pár som si aj prečítala. Želali mi smrť, písali, aká som škaredá a že si Nialla nezaslúžim.
To posledné bolo pravda. Nezaslúžila som si ho. V tomto som si nemohla klamať. A moja smrť? Občas som premýšľala o samovražde, keď som mala depresie. Ale bola som príliš veľký zbabelec, aby som to aj urobila. Nedokázala som si vziať život.
Vstupné dvere sa otvorili, počula som, ako zavŕzgali.
„Haló?“ ozval sa Niall. „Ally, si tu?“
„Samozrejme, že som,“ skríkla som, aby ma počul. „Už hodinu sedím na záchode.“
Niallove kroky sa blížili ku dverám záchoda. Pootvoril dvere, ale tak, aby nevidel dovnútra. Zbadala som jeho ruku, v ktorej držal tašku s tampónmi. Zobrala som si ich a Niall privrel dvere. Počula som, ako si sadol na zem a oprel svoju hlavu o stenu.
„Ďakujem. A Niall? Bude lepšie, ak budeme hovoriť, že sme spolu dlhšie. Také tri mesiace? Od konca mája?“
„Hej, môže byť. Aj tak sa ma na dĺžku nášho vzťahu nikto nepýtal. Všetkým novinárom som sa vyhýbal. Inak..“ Cítila som, že sa usmial. „Šťastné týždňové výročie. Ako darček máš tampóny.“
Vybuchla som do smiechu. Ale mal pravdu. Poznáme sa týždeň a rovnako dlho aj spolu chodíme. Je bláznivé, koľko vecí sa dá za taký krátky čas stihnúť. Rovnako bláznivé ako sedieť na záchode, zatiaľ čo je váš chalan za dverami a rozpráva sa s vami. No myslím si, že nie sme normálni.
