Sedela som na pohodlnom kresle v miestnosti, kde Sienna obvykle prijímala svojich pacientov. Dívala som sa, ako niečo zapisuje do počítača. Ťukanie klávesnice sa rozliehalo v tichu. Nakoniec si s úľavou vzdychla a ponaťahovala si kosti v prstoch.
„Už sa ti budem venovať," oznámila s radosťou v hlase. Odsunula sa od stola a otvorila neďalekú zásuvku. Dlho sa v nej nehrabala, hneď našla, čo hľadala. Čiastočne sa to snažila predo mnou skryť. Odtlačila sa od stola a preletela miestnosťou ku mne vďaka kolieskam pripevneným na spodku stoličky.
„Šťastného Valentína," zaželala mi. Vystrela pravú ruku a podala mi muffin v ružovom košíčku. Bol obrej veľkosti, takmer dvakrát väčší ako klasický. Na vrchu bola vidieť biela čokoláda a v strede Sienna zapichla drevenú paličku, na ktorú pripevnila ružové papierové srdiečko.
Usmiala som sa a prijala jej darček. „Aj tebe." Náhle som zosmutnela. „Ja pre teba ale nič nemám."
„Žiadny strach, mám plno nápadníkov," uškrnula sa. „Celý deň za mnou chodia doručovatelia z kvetinárstiev s gigantickými kyticami ruží a doma budem mať pravdepodobne poštovú schránku plnú papierových valentínok." Mykla bezstarostne plecami a rozosmiala sa ešte väčšmi. Občas sa správala detinsky ako môj brat.
„Páni!" ticho som hlesla. „Už som tu niečo vyše mesiaca."
„A robíš naozaj pokroky," presviedčala ma Sienna a krátko mi stisla ruku. „Myslím, že teraz nastal čas na rozhovor, ktorého sa bojíš ako čert kríža."
Niekoľkokrát som zažmurkala. „Dlho som uvažovala, kedy túto tému vytiahneš."
„A si na to pripravená?" starostlivo sa spýtala.
Pomaly som kývla hlavou na súhlas. „Raz to prísť muselo. Chcem sa zbaviť bolesti, ktorú cítim. Chcem byť šťastná, normálna... Chcem sa ráno zobudiť a necítiť sa smutná."
„Budem sa snažiť. Hm, ak budeš chcieť prestať, začneme sa rozprávať o niečom inom. Len mi o tom musíš povedať. Jasné?"
„Áno." Pomrvila som sa v kresle a zmenila trochu polohu sedenia.
„Takže," Sienna sa nadýchla a potom pokračovala, „o Niallovi si mi už niečo povedala. Teraz mi ešte raz prerozprávaj vaše stretnutia od úplného začiatku, ale zameraj sa hlavne na svoje city."
„Prvýkrát sme sa stretli dvanásteho augusta. Je to trochu zvláštne, ale on ma stretol na golfovom ihrisku a ja jeho v nemocnici. V ten deň ma totiž Lexi a Tyler nútili hrať golf, hoci vedeli, že som na to úplný antitalent. Vlastne ma tam zobrali len, aby sa na mne mohli smiať. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o trafenie loptičky sa mi to nakoniec podarilo. No nemierila do jamky ale do riedkeho lesíka, tak som ju musela ísť hľadať. Vtedy som pocítila prudkú bolesť a stratila som vedomie.
Prebrala som sa až v nemocnici a prvýkrát som uvidela Nialla naživo. Jeho loptička tiež nemierila do jamky, trafila moju hlavu a urobila mi tam poriadny hrboľ. Najskôr som ho považovala za úplného kreténa, no napokon som ako debil skončila ja. On bol len milý chalan, ktorý mi nechcene fyzicky ublížil. Naozaj sa o mňa strachoval a sám ma priviezol do nemocnice. Niall je taký dobrý človek, že ma odviezol až domov, hoci som mu predtým vynadala.
Ešte v ten večer, keď sa naše cesty opäť preťali, sme začali nechcene tvoriť pár. Začali sme predstierať...
Na druhý deň mi klopal o šiestej ráno na vstupné dvere s dvomi porciami raňajok z rýchleho občerstvenia cez ulicu. Bola to tá najroztomilejšia vec, ktorú mi kedy nejaký chalan spravil. Hej, vedela som, že obe porcie si kúpil pre seba, ale aj tak sa so mnou podelil. Vtedy sme si aj vymenili svoje telefónne čísla. Keď si ma fotil, aby mal pri mojom čísle aj fotku, urobila som smiešnu grimasu so škúliacimi očami a zvláštne vykrivenými ústami a na hlave som mala nerozčesané vrabčie hniezdo. Zo srandy som sa mu vyhrážala, že ak tú fotku zmení, rozídem sa s ním. Nekontrolovala som, či ju nezmazal, ale aj tak viem, že ju tam stále má. Aj po toľkých mesiacoch.
Vieš, že práve od pri mne stál, keď som klopala Valerie na dvere? Bol mojou oporou, hoci ma poznal len krátko. Stalo sa to pätnásteho augusta. Pamätám si ten deň, ale nie kvôli Valerie ale Niallovi. Vtedy sme sa prvýkrát pobozkali."
„A ako si sa pri tom cítila?" ozvala sa po dlhej dobe Sienna. Vedela som, že dnes ma bude prevažne len počúvať, zapisovať si poznámky do notesa a dávať mi doplňujúce otázky.
„Ako by som sa bozkávala s bratom alebo kamarátom," priznala som a pokračovala v rozprávaní. „A potom sme sa začali spoznávať. Dokonca aj tie bozky boli postupne trochu iné.. Hm, menej nepríjemné..., takto by som ich charakterizovala.
Začali sme si zverovať svoje tajomstvá, sny a túžby. Postupne som si uvedomila, že mi na naplnení jeho snov záleží viac, ako na slnení tých mojich. Raz mi povedal, že si chce nájsť dievča, na ktoré bude mať čas. Trápilo ma to, lebo som vedela, že mu bránim to dievča spoznať. Keďže bol so mnou, nemohol sa pozerať po iných dievčatách. Alebo som teda dúfala, že to nerobí.
V pamäti mi zostalo množstvo bozkov. No nedokážem zabudnúť na chvíľu, kedy sme sa skoro pobozkali. Už predtým mi dal pusu, keď sme boli sami. Hneď potom, ako som mu povedala o znásilnení. Ty si bola až druhý človek, ktorému som to dokázala povedať. No vtedy som vedela, že ten bozk bol buď náhoda alebo len bozk zo súcitu. No v ten večer na bratovej svadbe... Mali sme oblečenú len spodnú bielizeň, lebo som sa kúpali v oceáne, a ja som sa potkla o konár zahrabaný v piesku, pričom som Nialla stiahla so sebou na zem.
Nakláňal sa nado mnou a naše tváre boli od seba len pár centimetrov. Vlny narážali do brehu, ale ja som sa sústredila len na neho. Ticho medzi nami prerušil, keď povedal, že ma chce pobozkať. A v tej chvíli by som mu to dovolila! Naozaj. Vôbec by som sa od neho neodvrátila ani ho neposlala preč. Ten bozk by som mu aj trikrát opätovala. No odvrátil sa odo mňa so slovami, že to nie je správne. Nerozumela som mu, ale myslím, že teraz ho chápem. Bál sa... Bál sa toho, čo začínal naozaj cítiť."
