Jedna z kamier našla Niallovu blond hlavu a prepojila ju s veľkou obrazovkou naľavo od pódia, kde sa hneď objavil. „Ally!" Bol zadýchaný, lebo stále bežal. Utekal pred ochrankármi. „Povedz... povedz svojim gorilám, nech... sa stiahnu! Čoskoro mi spadnú nohavice."
Vytiahla som mikrofón z nadstavca a postavila sa. „Máš nosiť opasok."
„Ale okrem opasku dnes nemám ani trenky. Prosím!" naliehal.
Publikum bolo zmätené, ale na Niallovi sa smialo. Očividne si dievčatá želali, aby som ho ešte chvíľu nechala bežať, nech mu tie nohavice naozaj spadnú.
„Hm, tak fajn. Evan, nechaj ho," prikázala som do mikrofónu.
Evan sa zastavil a mykol plecami. Ruky dal do obranného postoja a mal veľké problémy s udržiavaním smiechu. Hneď na to k nimi dobehli Zayn, Louis, Harry aj Liam.
„A vy čo tu robíte?" zaujímala som sa.
„Rozptyľovali tvojich ochrankárov, aby som sa sem mohol nepozorovane dostať," prezradil Niall, no Louis mu okamžite vychmatol mikrofón z ruky.
„Ja som sa postaral o zaobstaranie mikrofónu," pochválil sa. „Ak musím byť úprimný, mám dlhé prsty."
„To si každý všimol," sykol Niall a zobral mu mikrofón. Začal sa pomaly predierať davom k pódiu. Nechápala som, o čo sa snaží, kým nevyliezol až ku mne.
Pravú ruku, v ktorej som držala mikrofón, som si priložila k boku. Nechcela som, aby nás všetci počuli. „Niall, ale teraz vážne. Čo tu robíš?"
„Musím ti niečo povedať." Stále hovoril do mikrofónu. „Ja..."
„Nehovor to do mikrofónu," prerušila som ho a sklonila som jeho ľavicu, v ktorej zvieral mikrofón.
Bezstarostne mykol plecami. „Aj tak je náš vzťah každému známy."
„To možné je," súhlasila som, „ale ak si si nevšimol, mám teraz niečo na práci. Nemám čas sa s tebou momentálne rozprávať."
Opäť si priložil mikrofón pár centimetrov pred ústa. „Môžem si Ally na pár minút ukradnúť?"
„Jasné!" odpovedalo mu publikum so smiechom.
„Tak to vám teda ďakujem, že sa ma takto pekne chcete zbaviť!" sarkasticky som poznamenala.
Niall sa uškrnul. „Máte to u mňa."
Chytil ma za pravú ruku a ťahal ma do zákulisia. Nervózne som si uhladila neviditeľné záhyby na šatách. Bála som sa toho, čo sa Niall chystal povedať. On sa však len usmial, ruky si skryl do vreciek nohavíc a húpal sa na pätách.
„Tak čo mi potrebuješ tak súrne povedať, že to nepočkalo jednu hodinu, kým by som skončila koncert?" prerušila som ticho medzi nami.
Hľadel na svoje tenisky, no potom svoj pohľad presunul na mňa a usmial sa ešte viac. „Nechcem, aby si si našla niekoho iného."
„Vážne?" nesmelo som sa spýtala.
„Jasné," zasmial sa.
Nadvihla som podozrievavo obočie dohora a prekrížila si ruky na prsiach. „Prečo?"
„Lebo ťa milujem. Som do teba zaľúbený. Potrebujem ťa. A chcem byť s tebou." Na chvíľu zmĺkol. „Čo chceš viac?"
Vzdychla som. „Chcem, aby to bolo už konečne skutočné."
Niall sa pousmial. „A je to skutočné?"
„V to dúfam."
Urobila som tri kroky k nemu, čím sa zmazala vzdialenosť medzi nami. Už som to nevydržala. Dala som sa na špičky, mierne zaklonila hlavu, zavrela oči a obtrela jemne svoje pery o tie jeho. Boli rovnako mäkké, ako som si ich pamätala. Hneď, ako som sa od Nialla odtiahla a odstúpila o jeden krok, som sa rozplakala.
„No tak, Ally." Natiahol ku mne ľavú ruku a utrel mi z líc slzy. „Neplač."
Sťažka som preglgla a snažila sa ho poslúchnuť. „Som do teba zaľúbená, Niall, a je to jediná skutočná vec, ktorou som si práve stopercentne istá. Už sa nebojím."
Niall sa usmial a pritiahol si ma z sebe. Pohladil ma po tvári a moje líca sa skryli do jeho dlaní. Objala som ho okolo pásu. Naše pery sa opäť stretli, no tento bozk trval dlhšie, nebol letmý, sekundový.
Niečo mi to pripomenulo. Jednu noc. Jedno dievča, ktoré sa bálo zaľúbiť. Jedného chlapca, ktorý chcel presvedčiť dievča, aby sa nebálo. No v tom momente bola dôležitá iba táto chvíľa. Tento jeden bozk. Na ničom inom nezáležalo. Svet sa zastavil a to dievča žilo len pre jediný bozk od chlapca, do ktorého bolo zaľúbené. A to dievča som bola konečne ja.
Odrazu sa ozval potlesk miešaný so smiechom. Vrátila som sa do reality.
„No do riti!" zakliala som.
Niall nechápavo nadvihol jedno obočie.
„Sme v monitorovanej časti zákulisia," vysvetlila som a ukázala na malé kamery a nenápadné mikrofóny. „Všetko sa muselo vysielať na veľkých obrazovkách." Poškriabala som sa na hlave. „Hm, no to je vlastne jedno. Idem tam a ty... no ty môžeš robiť, čo chceš."
Krátko som ho pobozkala a zobrala mikrofón položený na jednom obrovskom reproduktore. Pobrala som sa späť na pódium, no po pár sekundách som si uvedomila, že ma Niall nasleduje s mikrofónom v ruke.
Nechápavo som na neho hľadela. „Čo si chceš zaspievať duet?"
„Aj na to možno príde, ale ešte stále som sa ťa niečo nespýtal."
„No dobre, Niall, ale potom už pôjdeš," vzdychla som. Keď už stál pri mne, pokľakol na jedno koleno. „Preboha!" zhrozila som sa a zmätene pozerala po publiku. Všetci boli rovnako v šoku. „Niall, ty si ožratý? Máš teplotu?" Priložila som mu ruku na čelo. Nemal ho horúce, takže chorý nebol. „Vieš, môžem ti vybaviť izbu na psychiatrii. Mám tam ľudí."
„Ally," začal dôležitým hlasom a chytil ma za pravú ruku.
Srdce mi tĺklo ako splašené. „Niall?"
„Chceš byť moje dievča?"
Zhlboka som si vydýchla a to isté určite urobilo milióny dievčat po celom svete. Ešte som sa vydávať dlho neplánovala. Ani fakt, že by ženíchom bol Niall, to nezmenil. „Jasné, že chcem." Zvalila som sa na neho, aby som ho mohla objať. Našťastie to ustál a nespadli sme.
„Čo si si najskôr myslela, že sa ťa chcem spýtať?" šepol mi do ucha.
Zasmiala som sa. „Ale nič. Som rada, že si sa opýtal práve toto."
„Ja som rád, že si súhlasila." Poškriabal sa za uchom. „Bolo by mi trápne, ak by si povedala nie."
Napokon Niall vstal a ako správny džentlmen pomohlo aj mne. Natiahol ku mne ruky a naše prsty sa preplietli. Pozeralo sa na nás tisíce očí. „Tak ako ste si mohli všimnúť dnes sme spolu začali chodiť."
„A tentoraz už naozaj," dodala som s úsmevom a Niall ma opäť pobozkal.
