Niall’s POV
Po nadiktovaní svojej blízkej budúcnosti som sa pobral za chalanmi. Najzvláštnejšie mi neprišlo celé to predstieranie vzťahu, ktorý neexistuje. Po našom súhlase nám totiž Keith oznámil, že sa musíme hrať na šťastný pár aj pred chalanmi a Allinými kamarátmi.
Sú predsa ako moji štyria bratia! Poznajú ma ako vlastné ponožky. A to nie je všetko. Som hrozný herec. A bozkávať dievča, ktoré nepoznám ani 24 hodín? To nikdy nebol môj štýl.
Prečo som, ja debil, súhlasil?! Riskujem, že ma Harry zabije, lebo mu začínam liezť do kapusty. Teda, do jeho ženy, tak si Ally nazval. Ale niečo na tom, čo povedal ten Allin manažér, ma zaujalo.
Vždy sa našli veci, ktoré som chalanom nepovedal. Možno som sa bál, že ma vysmejú, neviem.. No množstvo vecí, čo zostali len mojim tajomstvom, som priam umieral túžbou podeliť sa o ne s niekým. A aj keby sa z Ally nestala moja dôverníčka, vydržíme spolu aspoň pol roka a potom by nám mali dať manažéri pokoj. Určite by nás presviedčali hoc aj hodiny, len aby sme súhlasili. Inak by nás prinútili.
„Niall, tu sme,“ mával na mňa Liam zo strešného okna limuzíny. „Už sme si mysleli, že neprídeš.. Kde si sa túlal?“
„Veď vieš,“ poškriabal som sa za uchom. „Keith.“
Zasmial sa a prikývol. Jeho hlava zmizla v limuzíne, tak som do nej nastúpil aj ja. Boli tam už všetci. Zayn, sám rozvalený na jednej sedačke, Louis s Harrym sa o niečom zhovárali a Liam práve zatváral strešné okno, z ktorého ešte prednedávnom trčala jeho hlava. Sadol som si vedľa neho a urobil si pohodlie.
Tentoraz sme neplánovali ísť na nejaký žúr a trochu sa zabaviť v miernom opojení alkoholu. Jediná vec, ktorú som chcel vidieť, bola moja milovaná obrovská posteľ.
„Ľudia, nebudete veriť, čo sa mi stalo,“ začal Harry. „Viete, že pred pol hodinou som sa musel ísť prevetrať na záchody. Volanie divočiny.. No a proste, vstúpil som do výťahu a na poslednú chvíľu doň vstúpilo ešte nejaké dievča.“
„Veľmi zaujímavé,“ Zayn gúľal očami, už sa mu chcelo spať. Predovšetkým vtedy býva na každého taký nepríjemný.
„Už sa dostávam k pointe. Čakal som, kým stlačí číslo poschodia, ale ona normálne zastavila výťah, ako kedy sme sa zasekli. A potom sa na mňa normálne vrhla! Niežeby mi to vadilo,“ zamrmlal popod nos.
Liam naňho zdesene hľadel. „Styles, dúfam, že si sa nevyspal s neznámym dievčaťom vo výťahu!“
Našťastie pokrútil Harry hlavou. „Trenky už dole nestihla dať..“
„To už si sa nebodaj bránil?“ rehotal som sa. Určite som bol červený od smiechu.
„Všetko sa to zbehlo hrozne rýchlo. Bol som v šoku!“ bránil sa. „Nechala ma, až keď som jej sľúbil, že jej dám podpísané trenky.“
„A ty si to spravil?“ vyvaľoval som na neho oči. Nevedel by som čo robiť, ak by som sa ocitol v takej situácií.
„Čo myslíš, Niall? Samozrejme, že som to spravil. Veď mi hrozilo znásilnenie! Fajn, bola sexy, ale ja mám rád, ak je iniciatíva v mojich rukách.“
„Alebo si pri sebe nemal kondóm,“ Louis ho bratsky buchol do pleca.
„Hééj, tak pŕŕ,“ snažil sa nás Harry upokojiť. „Nie som gigolo..“
„Zatiaľ,“ pokojným hlasom dodal Louis. Často sa rád hráva na jasnovidca, ktorý vidí našu nelichotivú a hroznú budúcnosť. Mne predpovedal globálne skrachovanie Nando’s. Bolo to strašné! Už len tá predstava.. Čo budem o pár rokov jesť? Veď zomriem od hladu..
Otvoril som ústa. Chcel som povedať chalanom o Ally a manažéroch, ale v poslednej sekunde ma môj mozog zastavil. Radšej poslúchnem príkazy. Aj tak nás odhalia. Pred nimi ten neexistujúci vzťah nedokážem hrať ani týždeň.
Cez noc som nemohol ani oko zažmúriť. Stále som sa prehadzoval v nádeji, že nájdem polohu, v ktorej konečne zaspím. Ale nestalo sa tak.
Navliekol som si na seba obyčajné biele tričko a tmavomodré nohavice, ktoré som mal oblečené na včerajšom záverečnom ceremoniáli.
Prechádzal som sa po nábreží Temže a sledoval, ako ostatní ľudia trápia svoje telo ranným behom. Hneď mi z toho začalo škŕkať v žalúdku, preto som sa pobral hľadať najbližší fastfood. Vďaka za otváracie hodiny perfektne prispôsobené potrebám ľudí, ako som ja.
Škoda, že mali iba ranné menu. Musel som si teda objednať všetko na dvakrát. Jedlo s dvomi pohármi koly som si nechal zabaliť do hnedého papierového balíčka s ich logom.
Až keď som vyšiel z podniku som uvedomil, na akej ulici sa práve nachádzam. Bol na tu už včera, na Allinej ulici! Tie pouličné lampy mi prišli neuveriteľné. V Londýne som sa pohyboval dlho, ale lampy, ako boli tieto, som jakživ nevidel. Fascinovali ma, hoci pre iných boli asi bežné, ničím zaujímavé.
Počkať! Ally má na svojej ulici.. teda.. na ulici, kde býva, rýchle občerstvenie?! To je tak nefér!
Prebehol som cez cestu na druhú stranu. Stál som pred obrovskými dverami. Napravo bol malý prístroj podobný automatu na peniaze. Naťukal som PIN-kód a dvere sa otvorili. Mal som šťastie, že som nakúkal poza Allino plece, keď ho ťukala ona. Inak by som musel zobudiť všetkých obyvateľov tejto rezidencie. Vedel som len, že sa jej byt nachádza na treťom poschodí, prvé dvere naľavo. Ale číslo? Vôbec.
Vyštveral som sa po schodoch na tretie poschodie a zaklopal na Alline vchodové dvere. Tentoraz som si všimol číslo na jej dverách. 3F
O približne minútu som začul kroky smerujúce ku dverám a následne aj otáčanie kľúča v zámke.
Čoskoro som zbadal vykúkajúcu strapatú Allinu hlavu. Rukami si pretrela oči.
„Niall, vieš vlastne, koľko je hodín? Sotva vyšlo slnko..“
„To vyšlo už pred hodinou,“ uškrnul som sa. „Nemohol som zaspať.“
„Tak si sa rozhodol, že pôjdeš zobudiť svoju falošnú frajerku?“ oprela sa o rám dverí. Ako divne to znie.. Falošná frajerka.. „Jéé, ty si mi priniesol raňajky? Vieš, ako si ma získať.“
Vychmatla mi z ruky môj balíček s jedlom, vyšla na chodbu a zabuchla dvere.
„Ty asi nepozývaš svojich hostí dovnútra, či?“
Neodpovedala, len si sadla na prvý schod a ukázala na miesto vedľa seba. Podišiel som k nej a sadol si. „Nechcem zobudiť Lexi s Tylerom. Tých neprebralo ani tvoje klopanie, ale nerada riskujem. A taktiež nechcem, aby sa o nás dozvedeli tak rýchlo. Falošný vzťah alebo nie..“
Otvorila balíček a podala mi jednu porciu ranného menu s kolou. Bol som rád, že sa podelila a nemyslela na seba. Dobre vedela, že som si to kúpil len pre moju maličkosť, ale určite bola hladná aj ona. „Dobrú chuť,“ zaželal som jej.
Len sa usmiala, lebo mala plné ústa. Francúzske toasty má asi rada.
