Otvorila som obrovskú skriňu a začala sa v nej hrabať. Vyhádzala som polovicu šatníka, ale stále som si nevedela vybrať, čo si oblečiem.
Do miestnosti vstúpil Niall. „Ally, čo tu toľko robíš?“
„Som dievča,“ vysvetlila som jednoducho a otočila sa, aby som mu pozerala do očí. „Chvíľu mi trvá, kým si vyberiem, čo si na seba dám.“
Prešiel k posteli, kam som hádzala oblečenie zo skrine. Párkrát sa tam pohrabal a vytiahol jedny šaty. Boli biele, posiate ružami. „Tieto?“
Urobila som nosom a ústami grimasu, aby som vyjadrila nesúhlas s jeho výberom.
„Aspoň si ich obleč.“ Hodil mi ich.
Prevrátila som očami, keď som ich chytila. Prevliekla som ich cez hlavu a otočila sa Niallovi chrbtom. Vlasy som si odhrnula dopredu. „Zapneš ich? Nedočiahnem tam.“
Pristúpil ku mne. Jednou rukou dal konce šiat dokopy, druhou chytil zips a potiahol ho smerom hore.
Vlasy som si prehodila a nechala voľne padať na chrbát. Prudko som sa otočila k Niallovi. Svojim rýchlym pohybom som ho prekvapila. Stál len pár centimetrov od mojej tváre, prakticky sme dýchali ten istý vzduch. „Ďakujem,“ usmiala som sa na neho.
Úsmev mi opätoval, ale potom uhol pohľadom a o krok ustúpil. „Nemáš za čo.“
„Takže? Ako vyzerám?“
„Vyzeráš dobre. So mnou sa nemusíš na nič hrať. Mal by som ťa rád aj vo vreci od zemiakov.“
„Hmm, to je super. Taký outfit teda raz vyskúšam.. Sadni si na posteľ, chcem ti niečo ukázať,“ odrazu som ho požiadala.
Urobil, ako som mu kázala, ale zdvihol obočie. „No, to znelo všelijako.“
Ignorovala som hu a zobrala z poličky v skrini môj svadobný dar pre Connora a Ninu. Sadla som si tiež na posteľ, oproti Niall, a podala mu dar. Bol to ručne robený album. Nič svetoborné ako dovolenka na tropickom ostrove. Asi taký dar sa odo mňa aj očakával, ale Connor má peňazí viac než dosť. Chcela som im dať niečo osobné, zo srdca.
„Hmm.. A čo je to?“ prezeral si obálku, na ktorej bola fotografia Connora, Niny a malej Julie.
„Album,“ jednoducho som odpovedala. „Svadobný dar pre môjho brata a jeho budúcu manželku.“
„Tá svadba bude už čoskoro, však?“
„Hej,“ prikývla som zamyslene. Premýšľala som už nad priebehom svadby. Nina si vybrala termín necelé tri týždne od zasnúbenia. Predpokladala som, že vytiahla staré zošity, kde sme im vo februári naplánovali celú svadbu do najmenších detailov. Vtedy sme si mysleli, že ju Connor požiada o ruku, ale on to urobil o pol roka neskôr, lebo stratil zásnubný prsteň. Ten by stratil aj vlastnú hlavu, keby ju nemal primontovanú k telu. „Štvrtého septembra. Nina, bratova snúbenica, je veľmi poverčivá a zakladá si na číslach. Tento termín vybrala, lebo sa v ten deň narodila Julie. To je ich dcéra. Mohol by si tam ísť tiež.. so mnou..“
„Bude to rodinná udalosť. Nechcem prekážať.“
„Ale čo si?!“ štuchla som ho do pleca. „Pozvaní boli aj Lexi s Tylerom. Ale keďže je svadba v utorok, nemôžu prísť. Vtedy sa už začne školský rok a Tyler by do toho väzenia prišiel, aj keby sa tam mal doplaziť. Nechce mať žiadne vymeškané hodiny. Občas ho nechápem..“
„Ale aj tak.. Tyler a Lexi sú skoro ako rodina. Poznáš ich celú večnosť, mňa sotva jeden mesiac.“
Povzdychla som si. „Hej, mesiac... Ale občas si myslím, že ma chápeš lepšie ako oni. Nikdy ma skutočne nechápali. A ty.. Mám pocit, že, keď sa na mňa pozrieť, vieš.. Vieš, keď ma niečo trápi..“ Dlho sme na seba pozerali, neschopní slova. Radšej som zmenila tému. „Tak čo si o tom albume myslíš?“
Opatrne ho otvoril. „Na začiatku je Connorove detstvo,“ začala som vysvetľovať a Niall postupne obracal stránky. „Potom puberta, ako stretol Ninu, pár fotiek Julie.. Udalosti, ktoré predchádzali svadbe. Taký obrázkový životopis.“
„Je to vážne pekné,“ po prvý raz zdvihol zrak od albumu. „Ty si to všetko aj kreslila? Všetky tie kvety, postavičky a iné veci okolo fotiek?“
Pokrútila som hlavou. „To Tyler. Vie nádherne kresliť.“
„Aj Lexi pomáhala?“
„Tá nás skôr otravovala,“ zasmiala som sa, keď som si spomenula na chvíle strávené výrobou albumu. „Ale vystrihla aj pár fotiek a lepila ich.“
Niall poslednýkrát pozrel na zadnú stranu albumu a podal mi ho. „Určite ich tvoj dar poteší.“
„V to dúfam,“ usmiala som sa. „A Niall.. Ďakujem ti za včerajšok, že si sa o mňa postaral a neznásilnil ma alebo niečo také..“
Prekvapene na mňa hľadel. „Nikdy by som to neurobil. Nikdy by som ti neublížil. Rešpektujem ťa ako ženu.“ Pozorovala som jeho modré oči s drobnými žltými škvrnkami. V tej chvíli som verila každému slovu, ktoré vyšlo z Niallových úst.
Sklopila som zrak na svoje prsty, ktoré som si nervózne naťahovala. „Škoda, že nie je viac takých ako si ty.“
„Ako to myslíš?“
V hlave mi vírili spomienky na tú noc. Na noc, na ktorú som sa snažila zabudnúť. V noc, kedy som sa začala báť lásky a všetkého, čo s ňou súvisí. „Ja.. ja už nie som panna. Stratila som svoje panenstvo, keď som mala pätnásť. Ak by som mohla vrátiť čas, urobila by som to. Radšej by som bola stále panna. Ale nedokážem vrátiť čas..“
Niall nechápal, prečo mu to hovorím. A ja som to nevedela tiež. „Prečo? Bol to debil?“
„Áno, bol. Ale to nie je o tom.. Bola som do neho zaľúbená.. alebo som si aspoň myslela, že som bola. Nevedela som nič o láske a neviem to ani teraz. Verila som na lásku na prvý pohľad.. že jeden bozk z pravej lásky je silnejší než iné problémy. Verila som všetkým tým hlúpostiam, ktorými nás filmy kŕmia. Vieš, ten chalan.. Bol o štyri roky starší než ja, takže už končil strednú.. A vybral si mňa, hlúpu neskúsenú prváčku. Začal mi lichotiť, pozeral sa na mňa tak, ako nikto iný. Hoci na škole bolo tisíc krajších dievčat ako ja. Mala som to vedieť...“
„Čo si mala vedieť, Ally? Ja tomu nerozumiem. Prečo mi to hovoríš?“
Už som neudržala slzy. Rozplakala som sa. Keď to Niall zbadal, prisunul sa ku mne a objal ma. Po chrbte mi kreslil rôzne obrázky a snažil sa ma upokojiť. Hovoril, že je to dobré.. že mu nemusím nič hovoriť.. že ma chápe..“
Zdvihla som hlavu z jeho pleca, ktoré bolo mokré od mojich sĺz. „Nechápeš.. V tomto nie, Niall... Ja.. Ja som.. On, je chalan.. On ma znásilnil...“
Náhle sa všetko zastavilo.
