Rozhliadla som sa vôkol seba a uvidela Nialla obklopeného tromi dievčatami. Ukázala som naňho, aby ho zaregistroval aj Evan. „Tam je.“
„Mám to brať ako ‚strať sa‘?“ nadvihol obočie.
Pozrela som mu do očí. „Nerob si zo mňa srandu!“
„Len si pamätaj,“ stíšil hlas, ukazovák a prostredník namieril na svoje oči a o pár sekúnd na moje. „Sledujem ťa.“
Prevrátila som očami. „To ako vážne? Budem na to pamätať. Zbohom!“
Tri, dva, jeden... V duchu som odpočítavala. Krátkymi výdychmi som dostávala vzduch z pľúc a opäť ho do seba vdychovala. Musela som sa koncentrovať. Mohla by byť pravda, že mám prepínač na lásku? Ak by bola.. V tej chvíli som ho zapla na najvyšší level.
Pomaly som kráčala k Niallovi. Dávala som si na čas a premýšľala, čo poviem. Niall bol zamestnaný, takže si nevšimol, že prichádzam. Keď sa usmial, vedela som, že si ma predsa len všimol. Tiež som sa usmiala, má naozaj nákazlivý úsmev. Je to ako chrípka s tým rozdielom, že pre chrípku vo forme Niallovho úsmevu venovaného priamo vám, by zabíjal asi každý.
Dievčatá, s ktorými sa Niall rozprával, sa otočili. Vyzerali prekvapene, keď ma zbadali.
„Prepáč, že idem neskoro,“ ospravedlnila som sa Niallovi. „Babské veci. Ale ako vidím.. vôbec si sa nenudil. Stále obklopený dievčatami. Žiadne veľké prekvapenie,“ krútila som hlavou s úsmevom na perách.
„Už na začiatku som ti hovoril, že si na to budeš musieť zvyknúť.“ Dnes bol Niall veľmi chápavý. Hneď pochopil, ak všetkých mierim a hral tú hru so mnou. Podal mi plastový pohár s logom Starbucks. „Tu.. Je to karamelové macchiato. Najskôr som ti chcel objednať orieškové latté, ale potom som si spomenul, že si na orechy alergická.“
Priložila som si pohár k ústam a odpila si. „Si najlepší.“
„Viem,“ usmial sa a utrel mi palcom pravej ruky penu od macchiata nad hornou perou.
„Môžeme sa odfotiť aj s tebou?“ ozvalo sa jedno z dievčat. Vyzeralo spomedzi nich najstaršie, no určite nemalo viac ako šestnásť. A jediná mala blond vlasy, jej dve kamarátky boli brunetky.
„Hej, prečo nie,“ nemohla som odmietnuť, hoci som nemala rada, ako na mňa pozerajú, priamo zízali. Dievčatá sa postupne striedali pri fotoaparáte, aby každá mala s nami aspoň dve fotky. Opäť som použila naučený falošný úsmev.
„Ďakujeme,“ poďakovala brunetka, ktorá vyzerala ako mladšia kópia Lexi, „a ešte niečo. Mohli by ste sa vy dvaja pobozkať a my by sme to odfotili. Celý tumblr by vraždil za fotku takej kvality.“
„Radšej nie,“ snažila som sa jej návrh jemne odmietnuť. „Je to príliš osobné.“
„Jasné..“ sklamane zvesila plecia. „Chápem. Snažíte si chrániť svoje súkromie.“
„Ale no tak, Ally,“ povedal s presvedčivým tónom v hlase Niall, pričom ma chytil sa ľavý bok a hľadel mi hlboko do očí. „Nebuď, zbabelec. Dokáž, že sa vieš dobre bozkávať.“
Buchla som ho do ramena, lebo ma vyprovokoval. „Nemusím nič dokazovať. A povedala by som, že tebe som to už dávno dokázala.“ Pozrel sa na mňa tým jeho pohľadom. „Fááájn. Vyhral si.“
Rukou, ktorou ma držal za bok, ma k sebe viac otočil a pritiahol. Tváre sme mali vzdialené iba pár centimetrov. Dýchali sme pár sekúnd prakticky ten istý vzduch. V rovnakej chvíli sa nám oboch nadvihol pravý kútik úst a potom sa naše pery spojili. Ani som nevedela, kedy som zavrela oči. Pri toľkom bozkávaní som sa ich naučila mať vtedy zavreté.
„Ďakujem. Myslím, že to budú skvelé fotky.“ Ten hlas bol pre mňa vzdialený snáď tisíce kilometrov. Keď som zistila, komu patril, hneď som bozk prerušila. Niall ma neprestával držať oboma rukami za lopatky, stále sa naše telá dotýkali. Dlane som presunula na jeho hruď a jemne ho potľapkala, aby ma pustil. Našťastie moje gesto pochopil. „Tak my už ideme. Nechceme vás rušiť pri vašich plánoch.“
Obaja sme im zamávali a potom sa stratili v dave. Dopila som svoje macchiato a penu nad hornou perou som si tento raz utrela sama chrbtom ruky. Neďaleko miesta, kde sme stáli, bol kôš na odpadky, tak som do neho hodila prázdny pohár. Opäť som podišla k Niallovi.
Stíšila som hlas. „Tá vec s penou bola super. A aj bozk musel vyzerať reálne. Dnes nám ide karta. Skrývaš predo mnou niečo?“ spýtala som sa ho podozrievavo. Ako som si mohla nevšimnúť, že ľavú ruku má stále za chrbtom?
„Malé prekvapenie pre teba...“
„Neznášam prekvapenia,“ prerušila som ho. „Mal by si si to pripísať na kartičky. Tento fakt nechcú Tyler s Lexi prijať.“
„Beriem na vedomie,“ uškrnul sa a spoza chrbta vytiahol biele tulipány. „Tie sú pre teba.“
Hneď som ich musela ovoňať. Milovala som čerstvú vôňu tulipánov. „Ako si vedel, že tulipány sú moje najobľúbenejšie kvety?“
„Ále, len vrabce na streche to štebotali alebo si to možno raz zmienila..“
„Skutočne?“ pozrela som sa naňho pohľadom viem, že klameš.
Rozhodil rukami. „Fajn. Prečítal som si to na jednej z kartičiek. Ale prečo sa teda pýtaš, keď aj tak poznáš odpoveď?“
„Len ťa skúšam uviesť do rozpakov. Vážne ma to občas baví. Vyzeráš vtedy roztomilo.“ Chytila som mu obe líca a zatriasla nimi, ako to robievajú staré mamy svojim vnúčatám.
„Ally, prestaň,“ odstúpil odo mňa. „Strápňuješ ma!“
„Niežeby sa niekto pozeral,“ žmurkla som jedným okom.
„Môžeme sa ísť radšej prechádzať, ako sme plánovali?“ navrhol Niall a ja som jeho návrh schválila. Pomalým tempom sme sa prechádzali po uliciach, mierili sme do parku, kde ráno chodievam behávať.
„Môžem sa ťa niečo spýtať?“ ozvala som sa po pár minútach ticha, ale nebolo to to trápne ticho. Občas si musia aj naše ústa oddýchnuť od rozprávania.
Očkom na mňa pozrel. Dnes už snáď po stýkrát. „Samozrejme, len sa pýtaj..“
„Je toto rande? Mám na mysli.. sme tu sami, kúpil si mi macchiato a obľúbené kvety, pobozkali sme sa a ústa sa nám zatvorili len na pár minút.“
„No, ešte je tu jedna vec, ktorú musím povedať, aby to bolo rande.“ Na pár sekúnd ma zneistil. „Vyzeráš prekrásne. Teraz je to oficiálne rande.“
„Budeš mi veriť, ak poviem, že toto je teda moje prvé skutočné rande s chalanom, ktorý nie je gay?“
Nadvihol jedno obočie. „To myslíš vážne alebo si zas robíš zo mňa srandu?“
„Prisahám. Na strednej som veľa času netrávila randením ako iné dievčatá. Radšej som bola ponorená v knihách.“ Rýchlo som zdvihla prst, aby ma Niall neprerušil. „Ale nebola som šprt, okey?“
„To by som si nedovolil ani vysloviť. Ach Ally, ty ma nikdy neprestaneš prekvapovať. Vždy, keď si myslím, že ťa mám prečítanú, že ťa poznám.. povieš niečo, čo všetko zmení.“
Uškrnula som sa. „Človek by povedal, že si si zvykol.“
