„To je v poriadku. Strávila si so svojimi adoptívnymi rodičmi takmer celý svoj život. Tie roky len tak nezahodíš. Ani to od teba nikto neočakáva." Sienna náhle vstala a sadla si na konferenčný stolík predo mnou. „Nechcela som ťa rozrušiť, keď som priviedla Roberta. Už pri našom prvom stretnutí si mi ho veľmi pripomínala. Rovnaké vlasy, podobné oči, obaja sa nebojíte povedať, čo si myslíte. Dokonca som si všimla, že rovnako držím príbor ako on.
Musela som si preštudovať tvoje lekárske záznamy. Nebolo to správne, viem to, ale potrebovala som poznať odpovede. Dočítala som sa, že si sa narodila predčasne. A proste... tvoje počatie muselo byť v období veľkého Robovho dobrodružstva v USA.
Ally, on nemám deti. Kvôli rakovine semenníkov už ich ani mať nemôže. A ja... proste som mu chcela dať nádej, že možno má dcéru. Musela som ho za tebou priviesť. Po vyliečené rakoviny sa do seba trochu uzavrel. Presťahoval sa do nášho rodinného sídla v Škótsku, väčšinu svojho času trávi sám. Ty by si dokázala vniesť svetlo do jeho života.
Dokonca už nemá ani žiadnu priateľku a to ho kedysi obletovali ako supy večeru. Hm," krátko sa pousmiala. „Pamätám si, ako pred mnohými rokmi stále spomínal Valerie z Richmondu. Nemohol na ňu zabudnúť. Myslím si, že to nikdy nedokázal. Teraz, keď som jeho Val videla aj ja, viem, že si všetky svoje bývalé priateľky vyberal, aby sa jej aspoň trochu podobali. Snažil sa vyplniť prázdno, ktoré mu po nej zostalo. No aj tak neúspešne."
„Tak prečo sa ju nepokúsil nájsť?" prehovorila som po dlhej dobe. „Ona ho hľadala."
Smutne si povzdychla. „Aj on sa snažil, ale potom musel prestať, lebo začal chodiť na univerzitu. Rád by ťa spoznal, Ally," dodala. „Chce ti vynahradiť celých osemnásť rokov, počas ktorých nevedel, že existuješ."
„Ale čo ak mi ich nedokáže vynahradiť? Nedokáže zmeniť to, kto ma vychoval. Je to rovnaké ako pri Valerie. Stojí predo mnou a ja viem, že je môj otec, ale necítim to tak."
„Chce to čas," vysvetlila mi. „So svojimi adoptívnymi rodičmi si si vytvorila silné puto, ale rovnaké si dokážeš vytvoriť aj s inými ľuďmi. Niekedy sa vytvorí ľahko, že si ani neuvedomíš, kedy sa to stalo, inokedy na to potrebuješ čas."
Vtedy som si uvedomila, že mám puto s Niallom, o ktorom som ani nevedela. Alebo som aspoň mala... Bolo silné, dokonca silnejšie, aké som kedy dokázala mať s rodičmi. Nebála som sa mu povedať svoje najväčšie tajomstvá a aj tak som vedela, že ma pochopí a nezmení na mňa svoj názor. Bol akousi istotou v mojom neistom živote.
„Myslíš na Nialla?" spýtala sa Sienna, čím ma prebrala z mojich myšlienok.
„Ehm... Prečo?"
„Takto sa vždy tváriť, ak myslíš práve na neho. Smutne sa usmievaš, pozeráš do zeme a si duchom neprítomná. S ním si si také puto vytvorila, však?"
Povzdychla som. „Na tom nezáleží. Všetky putá, ktoré si vytvorím, časom zmiznú. Toto nebolo výnimkou."
Vstala som zo sedačky a mierila k dverám.
„Kam ideš?" opýtala sa, keď som vyšla z miestnosti a ona ma nasledovala.
„Pokúsiť sa vytvoriť puto, ktoré bude trvalé."
Prechádzala som chodbami a mierila som ku svojej izbe. Dvere boli stále otvorené. Vošla som a uvidela Roba sedieť na stoličke. Bol zhrbený a pozeral do zeme. Keď zaregistroval moju prítomnosť vstal.
„Valerie už musela ísť," oznámil.
Mykla som plecami. „Fajn."
„Ehmm," Sienna sa na nás oboch zahľadela. Úsmev sa pohrával s jej tvárou. „Nechám vás osamote. Určite si toho máte veľa povedať."
Sienna sa otočila na päte a ja som sa pobrala k posteli. Za chrbtom sa ozvalo tiché buchnutie dverí. Obišla som Roba, pričom trochu stiahol nohy, aby mi uvoľnil cestu. Hupla som na posteľ. Pravú nohu som dala pod zadok a ľavú som nechala voľne visieť a sem-tam ňou hýbala do rytmu.
„Takže.. Si ženatý?" spýtala som sa, čím som prerušila ticho medzi nami, a stále si motala prameň vlasov okolo ukazováka na ľavej ruke.
Pokrútil hlavu. „Nie. Nikdy som ani nestál pred oltárom."
„Hm, super!" povedala som s predstieraným nadšením. „To znamená žiadnu macochu." Chvíľu som pozorovala jeho ryšavé vlasy a perfektne upravené strnisko. „Nie si gay, však?" Zatváril sa zmetene, tak som dodala: „Nemám nič proti gayom. Vlastne, môj najlepší kamarát je gay. Alebo bol. Neviem, ako je to s ním teraz. Je v období, kedy ešte skúma svoju sexualitu." Zamyslela som sa nad tým, čo som povedala. „To znelo divne."
„Nie som gay," vyhlásil. „Len som nenašiel tú pravú, ktorá by bola hodná zásnubného prsteňa."
Mykla som plecami. „Aj tak je to zvláštne. Máš predsa štyridsať rokov. To vážne chceš byť starý mládenec?"
„Mám tridsaťsedem," opravil ma. „Lepšie je byť dobre obesený ako zle oženený, nie?"
„So Shakespearom tu na mňa nechoď!"
Rob na mňa s uznaní a neskrývaným prekvapením pozrel.
„Rodičia ma brávali do divadla," prezradila som. „Občas som ich tam musela ťahať, aby ma tak zobrali. Tiež máš rád divadlo?"
Prikývol. „Je to taká moja menšia záľuba. Bol som už aspoň raz v divadle na každom kontinente. Mohli by sme ísť niekedy spolu," navrhol.
„Hm, pouvažujem o tom," prvýkrát som sa na neho úprimne usmiala. „A len tak mimochodom, ak stále hľadáš tú pravú... Valerie sa pred nedávnom rozviedla. Nie je náhodou ona tvoja number one?"
„O tomto sa s tebou nebudem rozprávať."
„Takže je," zamumlala som si pre seba. Kto mlčí, ten svedčí.. Kto mi to povedal?
„Teraz sa chcem sústrediť hlavne na teba. Chcem ťa spoznať a rád by som ťa navštevoval. Všetko ostatné je momentálne druhoradé."
Uškrnula som sa. „Teraz sa cítim veľmi dôležitá. Ale nieže si zo mňa spravíš zmysel svojho života. Možno by som to psychicky nezvládla."
„Nemala by si vtipkovať o takých vážnych veciach," karhal ma prísne.
„Viem, ale už s tým nič nespravím. Nezmením minulosť, musím sa s tým naučiť žiť. Viem, že sa tak neriešia problémy. Len som chcela tú bolesť zastaviť, ale asi to nedokážem. Stále ju cítim. Dá sa jej vôbec zbaviť?"
„Neviem," povedal úprimne. „Občas sa bolesť stane tvojou súčasťou, že ani nevieš, kedy prišla. Ale tá istá vec, ktorá ju vytvorila, ju dokáže aj vyliečiť."
„To sa ľahšie povie ako vykoná," sklamane som hlesla. Dokázala by tú bolesť zmazať láska?
„Veď práve."
