Teenage Dirtbag (Harry Styles)

Chapter 20

Elena's POV:

"Si si istá, že tam chceš ísť sama?" Harry sa ma spýtal,keď zaparkoval pred našim domom.

Prikývla som. "Áno." povedala som. "Myslím si,že si už bol zapojený do niekoľkých rodinných drám."

Harry mi stlačil ruku. "Je to v poriadku.Nevadí mi to."

Usmiala som sa,keď som sa naklonila a pobozkala ho mierne na pery. "Napíšem ti,keď sa to všetko skončí."

Harry si hrýzol spodnú peru a prikývol, keď som vyšla z auta.Odišiel a ja som vošla do domu,zatvárajúc dvere.Vošla som hlbšie do domu a zrazu som započula kriky z poschodia.Rýchlo som utekala na tretie poschodie,skadiaľ sa krik ozýval.Nakukla som cez dvere do izby mojich rodičov a moje oči sa rozšírili.Mamine batožiny boli porozhádzané a všetky obsahovali jej veci.Mama stála a jej špirála tiekla dole po jej tvári,keď plakala.Otec stál na strane a pozeral sa na ňu.

"Č-čo sa deje?" koktala som a moje oči sa rozšírili.

Ich hlavy sa ku mne otočili.Mamine oči sa rozšírili, keď si rýchlo zotrela tvár a otcova čeľusť sa zaťala. "Tvoja matka odchádza." nezaváhal povedať.

"Prečo?" spýtala som sa príliš šokovaná čo iné povedať.

"Lance,nerob to." mama zaprosila.

"Tvoja matka mala aférku." otec znechutene vypľul.

Zamrazila som sa, keď sa jeho slová zapísali do mojej hlavy.Moja mama mala aférku.Podvádzala môjho otca.Moje oči sa premiestnili na ňu či je to pravda,ale jej zaslzené oči sa na mňa nepozreli.To je všetko,čo som chcela vedieť.Otec hovoril pravdu.Nechcela som mu veriť,nechcela som veriť že mama ho podvádza.Prečo? Prečo by spravila niečo také? Premýšľa nad tým aký to má na nás efekt? Na otca? Na Tylera? Alebo na mňa? Predtým než som sa jej mohla na niečo spýtať,otec prehovoril.

"Dávam ti hodinu," zavrčal na mamu. "Potom chcem aby si bola preč.Rozvodové papiere ti pošlem zajtra večer." a s týmto odišiel.

Moje oči sa rozšírili a brada spadla.Rozvodové papiere?! Čo do pekla? Môžu sa prestať rozprávať len o tomto a hneď sa nerozvádzať? Pozrela som sa na mamu,ktorá plakala na posteli. "Prečo si ho podviedla,mama?" vyhrkla som.

Pokrútila hlavou. "Ja neviem." zasmrkala. "Potrebovala som niečiu pozornosť,keď mi ju tvoj otec nedával.A niekto,kto pracuje s tvojim otcom to zistil a povedal mu to."

"Ako dlho to trvá?" zašepkala som,vystrašená z odpovede.

Mama sa zhlboka nadýchla a silno privrela oči. "Dva mesiace."

Pozrela som sa na ňu s rozšírenými očami. "Mama!" vykríkla som.

"Ja viem,ja viem." plakala. "Ospravedlňujem sa."

Privrela som pery a z oči mi tiekli slzy. "Odchádzaš." povedala som s knedlou v krku.

Mama sa postavila,ruky obmotala okolo mňa a pritiahla si ma do objatia. "Nie,nie zlatíčko.Budem preč len chvíľu.Vyriešim to." potiahla som a prikývla.Chytila ma za líca. "Poď,pomôž mi sa zbaliť."

Hrýzla som si peru a urobila som to čo povedala.Mame som pomohla zbaliť jej veci,topánky,make up a iné veci.Po hodine,mamine tri batožiny boli zbalené. "Kam pôjdeš?" spýtala som sa.

"Rezervovala som si izbu na hoteli." povedala mi. "Musím ísť,zlatíčko.Porozprávame sa neskôr."

Hrýzla som si spodnú peru, keď som zadržiavala slzy.Mame som pomohla s batožinami a išli sme dole ku vchodovým dverám.Otec nás sledoval z obývačky,keď sme cez ňu kráčali a vyšli sme von.Mamine batožiny som položila do kufra jej auta a kufor som následne zavrela. "Ahoj,mami." povedala som jej.