Teenage Dirtbag (Harry Styles)

Chapter 27

Harry's POV:

Učitelia a ostatní žiaci sa konečne vrátili a vypustili nás z väzenia.Povedali nám, aby sme zostali v našich izbách kým nás nezavolajú na večeru,takže to je čo sme robili.Zayn,Louis,Niall a ja sme išli do našich izieb kým Liam išiel do svojej izby s jeho spolubydliacimi.Keď sme vstúpili do izby,pozeral som ako sa Louis zvalil na jeho a moju posteľ kým Zayn a Niall pozerali telku.

Prešiel som k môjmu kamošovi a sadol som si vedľa neho.Správa sa čudne a nebol veselý ako zvyčajne.Namiesto toho bol nevrlý a potreboval som vedieť prečo. "Si v poriadku?" potichu som sa ho spýtal.

Louis sa na mňa pozrel a z jeho úst vyšiel povzdych. "Som trocha frustrovaný."

Pozdvihol som obočie. "Z čoho?" spýtal som sa ho.

Zostal potichu a rukou si prešiel cez vlasy kým som trpezlivo čakal kým neprehovorí. "Chcem Eleanor."

Bol som trocha v šoku z jeho vyhlásenia a pozrel som sa na neho zmätene. "A čo je na tom frustrujúce?" spýtal som sa.

Pokrčil ramenami. "Neviem ako to spraviť.Je múdre,nevinné dievča a no,ja z toho nie som nič."

Zasmial som sa. "Louis,si jeden z tých,ktorý majú najlepšie známky." pripomenul som mu. "A koho trápi nevinnosť? Sme chlapi,bojujeme,opíjame sa,prenesieme sa cez to."

Louis sa na mňa pozrel a jeho modro-zelené oči boli plné zmätenosti. "Ako si dostal Elenu?"

Na perách sa mi zjavil úsmev,keď spomenul jeho meno. "No." mierne som si prečistil hrdlo. "Začalo to tým anglickým projektom,ktorý sme museli spolu spraviť.Lepšie sme sa spoznali a myslím,že to odtiaľ všetko začalo."

Louis sa usmial. "Môžem povedať,že ju naozaj máš rád,Haz." povedal. "Spôsob akým si sa usmial,keď som povedal jej meno a hovoril si o nej,musíš ju mať naozaj rád."

"Mám ju rád." usmial som sa a prikývol. "Len si prajem aby nestretla Desa." povedal som cez zaťaté zuby.

Jeho oči sa rozšírili. "Stretla Desa?" zasyčal. "Ako?"

"Ukázal sa neohlásene medzi mojimi dvermi,keď bola u mňa." povedal som. "Ten bastard mal tú drzosť sa ukázať a hovoriť k nej." olízol som si pery. "Bojí sa ho."

"Má plné právo sa báť." Louis povedal. "Des je nebezpečný človek,Harry.Nerozumiem prečo ho prepustili z väzenia,ale teraz keď je vonku,nevieme čo môže spraviť."

Des je niekto,koho chcem aby zostal čo najďalej od mojej rodiny,kamarátov a Eleny.Spravil omnoho viac,než len na mňa nadával,dostával sa do pouličných bitiek a pil.Elene som niečo nepovedal o Desovi pretože by ju to vystrašilo viac než teraz.Nie je to tak,že by som jej klamal pretože som jej povedal všetko o Desovi,ale vynechal som jeden detail.

Niekoho znásilnil.

Čo tým myslím je,že jeden večer keď bol skutočne opitý,spravil niečo čo si neuvedomoval.Kráčal sám po ceste neskoro v noci už polo opitý s pivom v jeho ruke.Des narazil na ženu, pravdepodobne o niečo mladšiu.Ďalej čo spravil bolo neodpustilelné.

Samozrejme bola noc,takže nikto nebol vonku.Des,ktorý bol opitý ale rozvážny natoľko aby vedel čo robil,znásilnil tú ženu.Znásilnil ženu a keď bol s ňou hotový,zabil ju.Zobral si prázdnu fľašu piva a tresol ju s tým do hlavy,zomrela na mieste.

To bol večer,kedy bol odvezený do väzenia.

To je tiež dôvod,prečo nechcem Elenu blízko pri ňom.Je moja priateľka a zaujímam sa o ňu príliš aby bola zapojená do niečoho s Desom,hlavne keď viem čoho je schopný.Ak to spravil žene ktorú nepoznal,neviem si predstaviť čo by mohol spraviť Elene.Nechcem si to predstavovať.Ten debilný bastard ma znechucuje.

"Povedal si Elene čo spravil?" Louisov hlas ma vyviedol z myšlienok.

Pokrútil som hlavou. "Všetko som jej povedal okrem tejto veci."

"Dobre." prikývol. "Nepotrebuje to vedieť,aspoň nie teraz.Ak bude Des stále v meste keď sa vrátime a priblíži sa k Elene s tebou alebo bez teba,potom jej to povedz.Pretože ťa nechcem vystrašiť,ale mohol by ju to stáť život."

Louisove slová sa ma dotkli.Čo ak Des unesie Elenu? Čo ak tam nebudem aby som ju ochránil? Čo ak jej niečo spraví? Nikdy by som si to neodpustil.Ale nechcem sa zamerať na 'čo ak by'.Práve teraz je Elena v bezpečí.Je v jej hotelovej izbe s jej kamarátkami a v bezpečí.

"Máš pravdu." konečne som prikývol a prestal som nad tým premýšľať.

Louis sa usmial. "Samozrejme,že mám."

Prekrútil som očami a udrel som ho do ramena.Len sa zasmial a ja som sa usmial šťastný,že má lepšiu náladu.

Po hodine sme boli zavolaný dole to jedálne na večeru.Keď som vošiel,okamžite som uvidel Elenu,ktorá sa smiala s jej kamarátkami.Prešiel som k nej,ruky som si položil na jej pás spôsobujúc,že poskočila a jej kamarátky sa zasmiali.

"Vždy ma budeš takto vítať?" Elena sa zasmiala a jej hlava bola zaklonená dozadu,takže bola na mojom rameni.

Hlavu som si položil do jej krku a jej kamarátky si išli zobrať jedlo. "Možno." zamrmlal som.

"Poď,som hladná." Elena povedala a snažila sa oslobodiť z môjho zovretia.

Uškrnul som sa keď som ju pustil a prešli sme k stolu s jedlom,plniac si taniere.Vyzerá to na ďalší večer v Paríži.